Pozemná komunikácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
+
Riadok 1:
'''Pozemná komunikácia'''<ref name=STN>STN 73 6100, dostupné online [http://www.cdb.sk/sk/cestna-siet-SR/Charakteristika-a-rozdelenie.alej], prístup 2017-06-20</ref><ref>§ 1 zákonzákona č. 135/1961 Zb.</ref> (iné názvy: '''[[komunikácia]]''' (v užšom zmysle)<ref>komunikace. In: ''Technický naučný slovník G{{--}}L''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 421.</ref>, '''[[cesta (stavba)|cesta]]''' (v širšom zmysle)<ref>§2 zákona č. 315/1996 Zb. (Poznámka: Slovo cestný v spojení cestný zákon v názve (nadpise) zákona č. 135/1961 Zb. neznamená (ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať) pozemnú komunikáciu, ale len cestu v užšom zmysle. Vidno to podľa toho, že v českom znení je tu slovo silniční a nie cestní.) </ref>) je podľa STN 73 6100 v oblasti cestnej dopravy „[[komunikácia]] určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov“, čiže [[cestná komunikácia]] (teda [[diaľnica]], a [[rýchlostná cesta]] alebo[vrátane [[rýchlostná cesta|rýchlostnej cesty]]] <ref>Porovnaj napr.: v STN 73 6100 definíciu rýchlostnej cesty: Rýchlostná cesta je „<u>cesta</u> s obmedzeným pripojením....“; v STN 73 6110 tabuľku 4 (diaľnice – rýchlostné cesty – <u>ostatné</u> cesty I. triedy - ...); v zákone č. 135/1961 Zb. § 1 ods. 2</ref>), [[miestna komunikácia]] alebo [[účelová komunikácia]]<ref name=STN/>. Cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) definuje pozemnú komunikáciu ekvivalentne ako spomínaná norma, ale len opisne, a to ako súhrn pojmov diaľnica, cesta (vrátane rýchlostnej cesty), miestna komunikácia a účelová komunikácia.<ref>§1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
 
Zo zákonných predpisov sú pozemné komunikácia najmä predmetom cestného zákona (celým menom „zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)“) a jeho vykonávacej vyhlášky č. 35/1984 Zb.
 
==Zloženie pozemnej komunikácie ==
Riadok 7:
 
==Plánovanie, príprava, výstavba ==
Pozemné komunikácie sa stavajú a udržiavajú podľa zásad štátnej dopravnej a cestnej politiky, koncepcie rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia. Plán rozvoja diaľnic a ciest zabezpečuje [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky|Ministerstvo dopravy a  výstavby Slovenskej republiky]] (ak je vlastníkom komunikácie štát), samosprávny kraj (ak je vlastníkom samosprávny kraj), obec (ak je vlastníkom obec); u účelovýchúčelový komunikácií tento plán zabezpečuje primárne vlastník. Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem, technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru.<ref>§ 2 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
 
== Cestné správne orgány ==
Orgány [[štátna správa|štátnej správy]] pre pozemné komunikácie (legislatívna skratka „cestný správny orgán") sú Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, [[okresný úrad|okresné úrady]] v sídlach krajov, okresné úrady a pre miestne a účelové komunikácie aj obce (ako prenesený výkon štátnej správy). Konkrétne právomoci a povinnosti týchto orgánov pri správe pozemných komunikácií sú vymenované v cestnom zákone.<ref>§ 3, §3b zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
 
==Špeciálne stavebné úrady ==
Riadok 16:
 
== Dozor==
[[Štátny odborný dozor]] nad pozemnými komunikáciami vykonávajú.<ref>§ 3c ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>:
* a) nad diaľnicami a cestami pre motorové vozidlá ministerstvoMinisterstvo dopravy a výstavby,
* b) nad cestami I. triedy okresné úrady v sídle kraja,
* c) nad cestami II. a III. triedy okresné úrady,
* d) nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce.<ref>§ 3c ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
Dohľad nad vlastným výkonom štátneho odborného dozoru sa označuje ''hlavný štátny odborný dozor'' a vykonáva ho len Ministerstvo dopravy a výstavby. <ref>§3c ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
 
==Vlastníctvo ==
Vlastníkom diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy je v zásade štát. (cestyCesty III. triedy vlastní štát priamo; diaľnice a rýchlostnéIII. cestytriedy prostredníctvomvlastní [[Národnáv diaľničnázásade spoločnosť|Národnejsamosprávny diaľničnej spoločnosti]]kraj, ktorámiestne jekomunikácie 100obec. %Účelové vlastnenákomunikácie štátomvlastniť sktokoľvek, výnimkouaj koncesnýchsúkromná úsekovorganizácia diaľnicalebo aosoba.<ref>§ rýchlostných3d ciest,zákona ktoréč. 135/1961 priamo vlastnené štátom)Zb.</ref> Cesty I., II. triedy a  III. triedy vlastnína vúzemí zásadeBratislavy samosprávnyvlastní kraj,mesto miestneBratislava. komunikácieCesty obecII. Účelovéa III. komunikácietriedy môžuna vlastniťúzemí ktokoľvek,Košíc ajvlastní súkromnámesto organizáciaKošice. alebo osoba.<ref>§ 3dCesty zákonaI., čII., 135/1961III. Zbtriedy, [http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf dostupné online] prístup 2017-06-25</ref>
 
Diaľnice, rýchlostné cesty (a časť ciest I. triedy) vlastní štát len nepriamo, a to prostredníctvom [[Národná diaľničná spoločnosť|Národnej diaľničnej spoločnosti]], ktorej 100 % vlastníkom je štát (a ktorá spomínané pozemné komunikácie aj spravuje – pozri nižšie). <ref>zákon č. 639/2004 Z. z.</ref><ref> https://www.ndsas.sk/spolocnost/profil-spolocnosti </ref>; koncesné úseky diaľnic a rýchlostných ciest sú však priamo vlastnené štátom {{chýba zdroj}}.
== Správa ==
[[Diaľnica|Diaľnice]] a [[Rýchlostná, cesta|rýchlostné cesty]] vo(a časť všeobecnosticiest I. triedy) spravuje [[v zásade vyššie spomínaná Národná diaľničná spoločnosť]], ktoráale ichčasť ajrýchlostnej vlastní.cesty VýnimkuR1 je v  súčasnosti tvoria len vybrané úseky [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], ktoré spravujespráve [[Granvia Operation]] s.r.o. na základe koncesnej zmluvy so štátom. CestyOstatné vcesty priamomvo vlastníctve štátu spravujú(t. právnickéj. osobycesty naI. tentotriedy) účelspravuje zriadenév súčasnosti ministerstvom.rozpočtová Vorganizácia súčasnosti[[Slovenská idespráva lenciest]] ozriadená [[CestaMinisterstvom I.dopravy a výstavby, ale triedy|cesty I. triedy]] ana území tieBratislavy spravuje [[Slovenskámesto správa ciest]]Bratislava. Cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja spravuje samosprávny kraj alebo právnické osoby na tento účel zriadené samosprávnym krajom, ale cesty II. a III. triedy na území Bratislavy a Košíc spravuje mesto. Pozemné komunikácie vo vlastníctve obce spravuje obec alebo právnická osoba na tento účel zriadená obcou. Účelové komunikácie spravuje ich vlastník (ak ním je štát, tak právnická osoba, ktorej komunikácia slúži). Koncesné cesty spravuje koncesionár počas koncesnej lehoty (porov. vyššie Granvia Operation).<ref>§ 3d zákona č. 135/1961 ZbZ. z.</ref><ref> Podľa správcov CK, dostupné online [http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Podla-spravcov-CK.alej] prísup 2017-06-25 </ref>
 
Správca je okrem iného povinný bez prieťahov odstraňovať závady pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) pokiaľ ide o ich zjazdnosť alebo schodnosť. V prípade znečistenia či poškodenia takýchto komunikácií, ktoré smeruje k závade pokiaľ ide o zjazdnosť alebo schodnosť, je osoba, ktorá toto znečistenie či poškodenie spôsobila, povinná znečistenie či poškodenie sama odstrániť príp. uhradiť správcovi komunikácie náklady na toto odstránenie.<ref>§ 9 zákona č. 135/1961 Zb.</ref>
Řádek 44 ⟶ 45:
 
==Vyvlastnenie ==
Z dôvodu výstavby a správy pozemných komunikácií (okrem účelových komunikácií) možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. <ref>§ 17a zákona č. 135/1961 Zb.</ref> Podrobnosti ustanovuje zákon č. 282/2015 ZbZ. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
== Referencie ==