Redaktor:TomášPolonec/Nedorobené články: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Biografia: rozšírenie |
→Bernadette Soubirousová: rozšírenie |
||
Riadok 55:
=== Neskorší život a smrť ===
Keďže sa Bernadete nepáčila pozornosť, ktorá sa na ňu sústreďovala, išla do školy Milosrdných sestier z Nevers, kde sa naučila čítať a písať. Pôvodne chcela vstúpiť do [[Karmelitáni|rádu karmelitánok]], ale jej chatrné zdravie jej zabránilo vstúpiť do akejkoľvek prísne [[Kontemplácia|kontemplatívnej]] rehole. [[29. júl]]a [[1866]], spolu s ďalšími 42 kandidátkami, prijala rehoľný habit postulantky a vstúpila do rádu Milosrdných sestier z Nevers. Jej novicmajsterkou bola sestra Mária Terézia Vazou. Matka predstavená jej dala meno Marie-Bernarde na počesť jej krstnej matky, ktorá sa volala Bernarda.
Bernadeta strávila zvyšok svojho krátkeho života v v kláštore ako asistentka v ošetrovni a neskôr ako sakristiánka zanechajúc po sebe nádherné vyšívané vzory na liturgickom oblečení. Jej spomienky dokazujú jej skromnosť a obetavého ducha. Raz na otázku o zjaveniach odpovedala:
== Kanonizačný proces ==▼
{{Citát|Svätá Panna ma použila tak, ako sa používa metla. Keď je práca hotová, metla sa odloží znova za dvere.}}
Neskôr sa nakazila [[Tuberkulóza|tuberkulózou]] kosti v jej pravom kolene. Sledovala vývoj Lúrd ako pútnického miesta, keďže tam stále žila, ale nebola prítomná na posvätení [[Bazilika nepoškvrneného počatia Panny Márie (Lurdy)|Baziliky nepoškvrneného počatia Panny Márie]] v roku [[1876]].
Niekoľko mesiacov pred smrťou na nemohla zúčastňovať na aktívnom živote v kláštore. Zomrela na následky dlhotrvajúcej choroby [[16. apríl]]a [[1879]] na veľkonočnú stredu vo veku 35 rokov počas modlitby ruženca. Na smrteľnej posteli, ako trpela na rôzne bolesti, pamätajúc na žiadosť Panny Márie o „pokánie, pokánie, pokánie“, vyhlásila: „Toto všetko je dobré pre nebo!“ Jej posledné slová boli: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa! Úbohú hriešnicu, úbohú hriešnicu—“. Bernadetino telo bolo pochované v konvente Saint-Gildart v [[Nevers]].
==
Cirkevné autority potvrdili autentickosť zjavení v roku [[1862]] po ich vyšetrovaní. Za 150 rokov odkedy Bernadeta odkryla prameň bolo ''Lurdským lekárskym úradom'' ({{vjz|fra|''Bureau des Constatations Médicales du sanctuaire de Lourdes''}}) uznaných 69 uzdravení ako nevysvetliteľných po veľmi dôkladnom vedeckom a lekárskom skúmaní, keď nenašli žiadne iné vysvetlenie uzdravení. Lurdská komisia, ktorá po zjaveniach vyšetrovala Bernadetu, dala vykonať dôkladnú analýzu vyvierajúcej vody a zistila, že síce obsahuje veľké množstvo minerálov, ale neobsahuje nič nezvyčajné, čo by mohlo spôsobovať uzdravenia. Bernadeta sa vyjadrila, že chorých uzdravuje ich viera a modlitba.
Bernadetina žiadosť miestnemu kňazovi, aby pri mieste zjavení postavil kaplnku dala podnet na stavbu viacerých kaplniek a kostolov v Ludroch. Svätyňa Panny Márie Lurdskej je v súčasnosti jedným z veľkých katolíckych pútnických miest na svete. Jeden z kostolov postavených v Lurdoch, [[Bazilika svätého Pia X.]], má kapacitu 25 000 miest a bol posvätený neskorších pápežom [[Ján XXIII. (pápež)|Jánom XXIII.]], ktorý bol vtedy [[Apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] vo Francúzsku. Približne 5 miliónov pútnikov z celého sveta každoročne zavíta do Lúrd (~15 000 obyvateľov), aby sa modlili a umyli sa vo vode z prameňa veriac, že od Boha obsiahnu uzdravenie tela i duše.
▲== Kanonizačný proces ==
Sestra Mária Bernarda bola [[Blahorečenie|blahorečená]] [[14. jún]]a [[1925]] pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]] a [[8. december|8. decembra]] [[1933]] bola tým istým pápežom [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaná]].
== Literatúra ==
== Iné projekty ==
Řádek 70 ⟶ 79:
== Zdroje ==
{{DEFAULTSORT:Soubirous, Bernadette}}
= Švajčiarska garda =
| |||