Erich Hoepner: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Riadok 17:
V marci 1939 sa stal veliteľom XVI. zboru. Svoje jednotky viedol v prvých ťaženiach [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pri [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]] i [[bitka o Francúzsko|do Francúzska]]. Za úspechy v týchto ťaženiach obdržal [[Rytiersky kríž]] a bol povýšený do hodnosti [[generál-plukovník]]a.
 
Od februára [[1941]] velil 4. tankovej skupine, s ktorou sa účastnil na [[operácia Barbarossa|vpáde do ZSSR]]. Jeho tanková skupina pôvodne postupovala so Skupinou armád Sever postupujúcou na [[Leningrad]]. Podľa niektorých názorov od svojich jednotiek vyžadoval plnenie komisárskeho rozkazu. U zajatých vojakov jeho armády boli neskôr nájdené dôkazy o masakrách v [[Kovno|Kovne]] a na území [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Litva|Litvy]], boli to jedny z prvých dôkazov o [[Vojnové zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|nemeckých vojnových zločinoch]] na okupovanom území. Neskôr bola jeho skupina prevelená k Skupine armád Stred aby sa mohla účastniť [[bitka o Moskvu|útoku na Moskvu]]. Do 5. decembra 1941 jeho jednotky postúpili na vzdialenosť 20 km od sovietkehosovietskeho hlavného mesta. Následne sa však stretli so sovietskou protiofenzívou a boli nútené ustupovať. V decembri 1941 bola jeho tanková skupina premenovaná na 4. tankovú armádu. V dôsledku sovietskej protiofenzívy so svojimi jednotkami ustúpil aj napriek rozkazom [[Hitler]]a, ktorý ho preto v [[január]]i [[1942]] pozbavil velenia a nahradil [[Richard Ruoff|Ruoffom]] a následne [[Hermann Hoth|Hothom]]. Okrem odvolania z funkcie bol [[degradácia (vojenstvo)|degradovaný]] a pozbavený práva nosiť uniformu i vyznamenania, zbavený vojenského dôchodku i služobného domu. Bol jeden z najtvrdšie potrestaných vysokých dôstojníkov po bitke pri Moskve. Jeho potrestanie vzbudilo protesty medzi viacerými vysokými dôstojníkmi.<ref>Axelrod, A. (Editor): Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 433-434</ref> Po bojoch na východnom fronte si uvedomil, že dobyvačná vojna, ktorú sa rozhodol Hitler viesť ničí Nemecko a stal sa ešte presvedčenejším odporcom nacizmu.
 
Zapojil sa do príprav [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentátu na Hitlera]]. [[20. júl]]a [[1944]] však sprisahanci neboli úspešní. Väčšinu z nich nacisti rýchlo zatkli. Aj on bol zatknutý a mučený [[Gestapo]]m, „národný súd“ ho nakoniec odsúdil k trestu smrti obesením. [[8. august]]a [[1944]] ho nahého obesili v [[Berlín]]skom väzení [[Plötzensee]].