Redaktor:TomášPolonec/Nedorobené články: Rozdiel medzi revíziami

Bernadeta bola dcérou Françoisa Soubirousa (* [[1807]]{{--}}† [[1871]]), [[Mlynár (povolanie)|mlynára]] a matky Louise Soubirusovej (rod. Casteròt; * [[1825]]{{--}}† [[1866]]), [[Práčka|práčky]].<ref Bola najstaršia z deviatich detí – Bernadeta, Jean (*/† [[1845]]), Toinette (* [[1846]]{{name="fr--}}† [[1892]]), Jean-Marie (* [[1848]]m">{{--}}† [[1851]]), Jean-Marie (* [[1851]]{{--}}† [[1919]]), Justin (* [[1855]]{{--}}† [[1865]]), Pierre (* [[1859]]{{--}}† [[1931]]), Jean (*/† [[1864]]) a LouiseCitácia (*/†elektronického [[1866]]).dokumentu

Bernadeta sa narodila [[7. január]]a [[1844]] a bola pokrstená ako '''Mária Bernarda Soubirusová''' (meno Bernadeta je prezývka, ktorú jej dali jej priatelia) v miestnom farskom kostole svätého Petra [[9. január]]a, na výročie svadby jej rodičov. Bernadetina krstná mama bola Bernarde Casteròt, jej ujčiná (matkina sestra), pomerne bohatá vdova, ktorá vlastnila krčmu. Francúzsko bolo vtedy v ťažkom období a rodina žila v extrémnej chudobe. Bernadeta bola veľmi chorľavé dieťa a pravdepodobne z tohoto dôvodu merala len cca {{cm|140|m}}. Ako batoľa sa nakazila [[Cholera|cholerou]] a trpela na vážnu [[Astma|astmu]] po zbytok života. Bernadeta navštevovala dennú školu [[Milosrdné sestry z Nevers|Milosrdných sestier z Nevers]].<ref name="ewtn">{{Citácia elektronického dokumentu

V čase udalostí pri jaskynke sa situácia jej rodiny zhoršila natoľko, že bývali v [[Pivnica|pivnici]] (jedna miestnosť) v minulosti využívanej ako [[Väznica|väzenie]] (toto miesto bolo nazývané {{cudzojazyčne|fra|''le cachot''}}, čo znamená žalár, väzenie). Bývali tu zadarmo vďaka bratrancovi jej matky, AndreoviAndréovi Sajouxovi.<ref name="taylor">{{Citácia knihy

[[11. február]]a [[1858]] bola 14-ročná Bernadeta so sestrou Marie Antoinette (''Toinette'') a kamarátkou Jeanne Abadie pri [[Massabiellska jaskynka|Massabiellskej jaskynke]] (''Tuta de Massavielha'') zbierať [[drevo]] na kúrenie. Kým Toinette a Jeanne prešli cez malý potôčik oproti jaskynke a išli ďalej, Bernadeta hľadala miesto, kde by mohla prejsť bez toho, aby si namočila pančuchy. Nakoniec si sadla, aby si vyzula topánky a mohla prejsť cez potôčik. Dala si dole pančuchy, keď zrazu začula zvuk silného vetra, ale nič sa nehýbalo. Ruža, ktorá rástla v prirodzenom výklenku jaskynky, sa však hýbala. Z tohoto výklenku vyšlo oslňujúce svetlo a zjavila sa v ňom biela postava. Toto bolo prvé z osemnástich zjavení, ktoré označila ako ''aquero'' [aˈk(e)ɾɔ], čo v okcitánčine znamená „to“. V neskorších svedectvách to nazýva „malá mladá dáma“ (''uo petito damizelo''). Jej sestra a kamarátka tvrdili, že oni nič nevideli; tieto zjavenia vždy videla len Bernadeta.<ref name="taylor" />

[[14. február]]a sa po [[Nedeľa|nedeľnej]] [[Omša (bohoslužba)|svätej omši]] Bernadetta so sestrou Máriou a zopár ďalšími dievčatami vrátili k jaskynke. Bernadeta hneď padla na kolená tvrdiac, že znova vidí ''aquero'' a upadla do [[tranz]]u. Keď jedno z dievčat polialo výklenok svätenou vodou a druhé dievča hodilo kameňom, ktorý sa roztrieštil na zemi, zjavenie zmizlo.<ref name="taylor" /> Počas ďalšieho zjavenia, [[18. február]]a, ''zjavenie'' Bernadetu požiadalo, aby sa každý deň po štrnásť dní vracala k jaskynke.<ref name="taylor" />

Toto obdobie takmer každodenných zjavení sa stalo známym ako ''la Quinzaine sacrée'' – „sväté štrnásťdnie“. Najprv boli Bernadetini rodičia, zvlášť jej matka, zmätení a pokúšali sa jej zakázať ísť. Zjavenie sa Bernadete nepredstavilo do sedemnásteho zjavenia. Tí obyvatelia mesta, ktorí Bernadete verili, však usudzovali, že Bernadeta vidí [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] napriek tomu, že ona sama to nikdy netvrdila a stále pre zjavenie používala výraz ''aquero''. Popisovala ho ako dámu v bielom závoji, s modrým opaskom a so žltými ružami na chodidlách – opis zhodný s „opisom ktorejkoľvek sochy Panny Márie v dedinských kostoloch“.<ref name="taylor" />

Bernadetino rozprávanie o zjaveniach spôsobilo medzi ľuďmi senzáciu, ktorá ich rozdelila v názore, či hovorí pravdu, alebo nie. Niektorí si mysleli, že má [[Duševná porucha|mentálnu chorobu]] a požadovali, aby bola umiestnená do ústavu.<ref name="bo">{{Citácia elektronického dokumentu

Obsah Bernadetiných zjavení bol jednoduchý a bol zameraný na potrebu [[Modlitba|modlitby]] a [[Pokánie|pokánia]]. [[25. február]]a od nej zjavenie požadovalo, aby „pila vodu z prameňa, aby sa v ňom umyla a jedla byliny, ktoré tam rástli“ ako skutok pokánia. Na prekvapenie všetkých tu na druhý deň tiekla voda, ktorá už bola nebola znečistená od blata, ale čistá.<ref name="taylor" /> [[2. marec|2. marca]], po trinástom zo zjavení, Bernadeta povedala rodine, že ''dáma'' ju požiadala, aby „bola postavená kaplnka a usporiadaná procesia“.<ref name="ewtn" />

Počas 16. zjavenia, ktoré trvalo vyše hodinu, sa Bernadeta znova spýtala ''dámy'' na jej meno, ale ona sa len usmiala. Otázku zopakovala tri razy, keď konečne zaznela odpoveď v [[gaskončina|gaskónskej]] [[okcitánčina|okcitánčine]]: „Ja som [[Mária (matka Ježiša)|Nepoškvrnené počatie]].“ (''Qué soï era immaculado councepcioũ'' – fonetický prepis od ''Que soi era immaculada concepcion'').<ref name="ewtn" />

Niektorí ľudia, ktorí sa s ňou po zjaveniach rozprávali, tvrdili, že je jednoducho zmýšľajúca. Avšak napriek prísnym vypočúvaniam [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|cirkevnými predstaviteľmi]] a [[Druhé francúzske cisárstvo|francúzskymi]] úradníkmi stále trvala na tej istej verzii udalostí.<ref name="ewtn" />

Keďže sa Bernadete nepáčila pozornosť, ktorá sa na ňu sústreďovala, išla do školy Milosrdných sestier z Nevers, kde sa naučila čítať a písať. Pôvodne chcela vstúpiť do [[Karmelitáni|rádu karmelitánok]], ale jej chatrné zdravie jej zabránilo vstúpiť do akejkoľvek prísne [[Kontemplácia|kontemplatívnej]] rehole. [[29. júl]]a [[1866]], spolu s ďalšími 42 kandidátkami, prijala rehoľný habit postulantky a vstúpila do rádu Milosrdných sestier z Nevers. Jej novicmajsterkou bola sestra Mária Terézia Vazou.<ref Matkaname="lf">{{Citácia predstavenáelektronického jej dala meno Marie-Bernarde na počesť jej krstnej matky, ktorá sa volala Bernarda.dokumentu

Bernadeta strávila zvyšok svojho krátkeho života v v kláštore ako asistentka v ošetrovni<ref name="lf" /> a neskôr ako sakristiánka zanechajúc po sebe nádherné vyšívané vzory na liturgickom oblečení. Jej spomienky dokazujú jej skromnosť a obetavého ducha. Raz na otázku o zjaveniach odpovedala:<ref>{{Citácia knihy

Niekoľko mesiacov pred smrťou na nemohla zúčastňovať na aktívnom živote v kláštore. Zomrela na následky dlhotrvajúcej choroby [[16. apríl]]a [[1879]] na veľkonočnú stredu vo veku 35 rokov počas modlitby ruženca.<ref name="lf" /> Na smrteľnej posteli, ako trpela na rôzne bolesti, pamätajúc na žiadosť Panny Márie o „pokánie, pokánie, pokánie“, vyhlásila: „Toto všetko je dobré pre nebo!“ Jej posledné slová boli: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa! Úbohú hriešnicu, úbohú hriešnicu—“. Bernadetino telo bolo pochované v konvente Saint-Gildart v [[Nevers]].

Cirkevné autority potvrdili autentickosť zjavení v roku [[1862]] po ich vyšetrovaní.<ref name="fr-m" /> Za 150 rokov odkedy Bernadeta odkryla prameň bolo ''Lurdským lekárskym úradom'' ({{vjz|fra|''Bureau des Constatations Médicales du sanctuaire de Lourdes''}}) uznaných 69<ref>{{Citácia uzdravení ako nevysvetliteľných po veľmi dôkladnom vedeckom a lekárskom skúmaní, keď nenašli žiadne iné vysvetlenie uzdravení. Lurdská komisia, ktorá po zjaveniach vyšetrovala Bernadetu, dala vykonať dôkladnú analýzu vyvierajúcej vody a zistila, že síce obsahuje veľké množstvo minerálov, ale neobsahuje nič nezvyčajné, čo by mohlo spôsobovať uzdravenia. Bernadeta sa vyjadrila, že chorých uzdravuje ich viera aelektronického modlitba.dokumentu

[[Pápež]] [[Pius X.|sv. Pius X.]] [[13. august]]a [[1913]] podpísal dekrét o hrdinských čnostiach sestry Márie Bernardy Soubisourovej, čím jej priznal titul [[ctihodný|ctihodná]]. [[Blahorečenie|Blahorečená]] bola v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] vo [[Vatikán]]e [[14. jún]]a [[1925]] pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]] a [[8. december|8. decembra]] [[1933]] tamtiež bola tým istým pápežom [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaná]].<ref>{{Citácia knihy

| jazyk = {{eng}}

V lete [[2015]] mesto [[Lurdy]] žiadalo o navrátenie svätej Bernadetiných pozostatkov do Lúrd, ale mesto [[Nevers]], kde je Bernadeta pochovaná, to odmietlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

V roku [[1925]] dala Cirkev telo exhumovať po tretí raz. Vzali z neho [[Relikvia|relikvie]], ktoré poslali do [[Rím]]a. Bol vytvorený dôkladný odtlačok Bernadetinej tváre, na základe ktorého a za pomoci ďalších fotografií mohla firma Pierra Imansa v [[Paríž]]i vyhotoviť voskovú masku, ktorú mohli položiť na jej tvár. Toto bol v tom čase vo [[Francúzsko|Francúzsku]] bežný postup, pretože sa obávali, že stmavnutá tvár a vpadnuté oči by mohli znechutiť verejnosť. Tiež bol vytvorený odtlačok Bernadetiných rúk pre vytvorenie voskovej formy kopírujúcej tvar jej rúk, ktorá sa na ne neskôr položila. Pozostatky boli umiestnené v zlatom a krištáľovom [[relikviár]]i v Kaplnke svätej Bernadety v [[Nevers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu