Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Súbor:1912ed TheProtocols by Nilus.jpg|náhľad|Titulný list [[Sergej Nilus|Nilusovej]] knihy ''Veľké v malom'' z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi [[okultizmus|okultnými]] symbolmi značia: „Tak vyhráme,“ „Znamenie [[antikrist]]a“,„[[Tetragrammaton]]“, "[[INRI]]“, „[[Tarot]]“, „Veľká záhada“ atď.]]
'''Protokoly sionských mudrcov''' alebo '''Sionské protokoly''' ([[ruština|rus.]] Протоколы Сионских мудрецов – ''Protokoly Sionskich mudercov'' alebo Сионские Протоколы – ''Sionskije Protokoly'') je podvodný dokument, ktorý mal slúžiť [[Antisemitizmus|antisemitskej]] [[Propaganda|propagande]] ako dôkaz plánu [[Židia|Židov]] na ovládnutie sveta. Prvýkrát bol publikovaný
▲Prvýkrát boli zverejnené v petrohradských novinách ''Znamja'' v auguste a septembri [[1903]]. V roku [[1905]] pripojil kňaz a samozvaný mystik [[Sergej Nilus]] Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy ''Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi.'' Protokoly sionských mudrcov využívala cárska vláda v boji proti revolučnému hnutiu (mnohí tzv. „starí boľševici“ boli etnickí Židia), na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Je nepochybné, že to bol jeden z najúčinnejších nástrojov antisemitskej propagandy.
Séria článkov, ktoré v roku [[1921]] zverejnil anglický denník ''The Times'' dokázala, že veľká časť materiálu v Protokoloch pochádza z pamfletu ''Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu'' (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku [[1864]] vydal francúzsky satirik [[Maurice Joly]]. Podľa nedávnych zistení ruského historika Michaila Lepechina možno autorstvo Protokolov pripísať agentovi-provokatérovi cárskej Ochranky [[Matvej Golovinskij|Matvejovi Golovinskému]], ktorý sa po roku [[1917]] stal propagandistom v službách boľševikov. Iní považujú za ich autora Golovinského nadriadeného, Piotra Ivanoviča Račkovského. Protokoly mali presvedčiť cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]], že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu.
| |||