Jakoruda: Rozdiel medzi revíziami

Okolie mesta bolo osídlené už v dávnych dobách čomu napovedajú aj zvyšky bývalej rímskej cesty ktorá spájala Plovdiv a dolinu [[Marica|Marice]] s jednou z najdôležitejších rímskych ciest – ([[Via Egnatia]]). Meno Jakoruda je prvýkratprvýkrát spomenuté v poverovacej listine sultána Bajazída I., ktorou menoval veľkého vezíra Gaazi Kara Mustafu správcom a vládcom celej oblasti pohoria Rila, kam sa rátala aj Jakoruda. Najväčší rozmach a prisťahovaleckú vlnu mesto zažilo počas bulharského národného obrodenia na začiatku 19. storočia. Väčšina obyvateľov mesta sa v tej dobe venovala chovu dobytka a výrobe dechtu. Veľký počet obyvateľov Jakorudy sa zúčastnilo Aprílového povstania ako aj iných udalostí národnooslobodzovacieho boja. Mesto ostalo pod tureckou správou aj po oslobodení Bulharska a slobodu získalo až na začiatku Prvej balkánskej vojny v roku 1912.<ref name="yakoruda.gateway.bg">[http://yakoruda.gateway.bg/page.php?category=138 yakoruda.gateway.bg]</ref>

Jakoruda nie je bohatá na kultúrne pamiatky, ale nachádza sa tu niekoľko stavieb, ktoré vznikli v období národného obrodenia. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je [[Chrám svätých Cyrila a Metoda (Jakoruda)|chrám svätých Cyrila a Metoda]].

Jakoruda je jeden z východzích bodov do pohoria Rila a začína sa tu niekoľko turistických trás. vV blízkosti sú napríklad Jakorudské jazerá.<ref>http://yakoruda.gateway.bg/page.php?category=35</ref><ref>GEORGIEVA, Nikolina. Рила. Stará Zagora : Domino EOOD. 193 s. ISBN 9789546512819. S. 187. (bulharsky)</ref>