Mária (matka Ježiša): Rozdiel medzi revíziami

d
Úcta k Panne Márii je veľmi rozšírená aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku [[1250]], teda po odchode [[Tatári|Tatárov]]. Najstarším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku je pravdepodobne [[Levoča]], kde korene mariánskeho kultu siahajú až do [[12. storočia]]. Roku [[1247]] bola postavená prvá kaplnka na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. Ďalším známymi mariánskymi pútnickými miestami sú [[Staré Hory]] pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Marianka]] pri [[Bratislava|Bratislave]].
 
V roku [[1253]] [[pápež]] [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]] uznal reholurehoľu servitov, ktorí sa venovali úcte [[Sedembolestná Panna Mária|Sedembolestnej Panny Márie]]. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek. V druhej polovici [[16. storočia]] sa s jej uctievaním začalo aj v [[Šaštín]]e. Uctievanie Panny Márie v Šaštíne má svoj pôvod v legende, ktorá hovorí o zázračnom obrátení Imricha Czobora, zástupcu uhorského palatína a vlastníka šaštínskej pevnosti. Podľa legendy bol Imrich Czobor prchkej povahy a pripravil svojej manželke Angelike Bakičovej nejednu trpkú chvíľu. Po jej modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii jej manžel náhle zmenil správanie. Ako poďakovanie dala jeho manželka postaviť kaplnku, do ktorej umiestnila sošku Matky Božej z hruškového dreva. Dňa [[18. októbra]] [[1732]] ostrihomský arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]] potvrdil listinou verejné uctievanie šaštínskej sochy Sedembolestnej Panny Márie.
 
Dve najväčšie a najvýznamnejšie pútnické miesta [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] - [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočov]] a [[Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky|Ľutina (bazilika minor)]], sú mariánskymi pútnickými miestami - obidve sú zasvätené [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutiu presvätej Bohorodičky]] a každoročne sa v nich v období tohto sviatku konajú veľké odpustové slávnosti. V Klokočove sa nachádza aj zázračná klokočovská [[ikona]] Bohorodičky známa tým, že v roku 1670 slzila, keď bola zneuctená kalvínskymi vojakmi, ktorí vtrhli do dediny, zničili [[ikonostas]] a podpálili [[cerkev]]. Ďalšia významná divotvorná ikona je Krásnobrodská ikona Bohorodičky, ktorá sa nachádza v [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha|Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode]].
 
[[Súbor:Levocski putnici schadzaju z marianskej hory.jpg|thumb|Mariánski pútnici schádzajú po skončení púte z Pútnickej hory v Levoči]]
2 451

úprav