Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami

Boľševická revolúcia tak postupne prerástla do krvavej [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]]. Proti jednaniu boľševikov sa postupne postavilo viacero skupín obyvateľstva. Opozícia však zostávala roztrieštená. Menševici po boľševickom prevrate v októbri okamžite vytvorili v Gruzínsku vlastnú vládu. Podobne sa zachovali Donskí [[kozáci]] na juhu Ruska. Monarchisti využili nespokojnosť s boľševikmi najmä medzi stále vplyvnou vyššou vrstvou a statkármi. Začali organizovať ozbrojené sily, ktorými chceli zvrhnúť ich vládu (tzv. [[biele hnutie]]). Medzi prvými vodcami bieleho hnutia boli bývali cárski generáli [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]]. Vznikla tiež silná kozácka [[Donská armáda]], ktorá spolu s tzv. Dobrovoľníckou armádou vedenou cárskymi generálmi vytvorila [[Ozbrojené sily južného Ruska]], vážnym spôsobom ohrozujúce boľševikov v južnej časti európskeho Ruska až do roku 1920. Okrem nich existovali silné národné sily v Poľsku, Pobaltí, Fínsku, na Ukrajine, v Strednej Ázii a na Kaukaze. Do bojov významne zasiahli sily anarchistov (napr. [[Nestor Ivanovyč Machno|Machno]]).

[[Súbor:CruiserAurora061609.jpg|náhľad|[[Avrora (loď Októbrovej revolúcie)|Krížnik ''Avrora'']], symbol revolúcie. Výstrel z Auróry bol signálom pre začiatok útoku na [[Zimný palác]].]]

<!-- == Úloha neruských etník ==

Súdobí analytici a denná tlač v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa zaoberali aj otázkou úlohy neruských etník v procese revolúcie a formovania sovietskeho režimu. Zachádzali tak ďaleko, že uvádzali údajné počty nerusov a najmä Židov medzi revolučnými vodcami a funkcionármi.<ref>''Encyclopedia Judaica''. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 792</ref><ref>Encyclopedia Judaica. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 792</ref><ref>Encyclopedia Judaica. Jerusalem, 1971. Zväzok V, str. 793</ref><ref>The National Geographic Magazine, May 1907, str. 313-314</ref><ref>Wilton R.: Last Days of the Romanovs. George H. Doran Publishers: New York,1920. str. 184-185 </ref> Takémuto hodnoteniu sa nevyhol ani vtedajší poslanec [[Dolnej snemovne]] a neskorší britský premiér [[Winston Churchill]].<ref>Illustrated Sunday Herald, 8. február 1920, str. 5</ref> Treba poznamenať, že [[antisemitizmus]] bol začiatkom 20. storočia bežnou doktrínou v dôsledku rozšírenia rôznych rasistických teórií na konci 19. storočia. Po ruskej revolúcii v roku 1917 niektorí antisemiti začali vyhlasovať, že svetový komunizmus je dielom židovského sprisahania.<ref>Thernstrom, Stephan, ed. ''Harvard Encyclopedia of American Ethnic Groups'', Belknap Press, 1980, str. 590. ISBN 0-674-37512-2 (en)</ref> Tento fakt v podstatnej miere využili nacisti počas [[operácia Barbarossa|vpádu do ZSSR]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], aby tak ospravedlnili svoje [[Vojnové zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny]] páchané na židovskom obyvateľstve. Tiež Chruščov vo svojich povojnových pamätiach uvádza značné zastúpenie Židov medzi revolučnými vodcami a vo vrcholných funkciách sovietskeho štátu. -->