Pop (hudobný žáner): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 37:
== Charakteristické znaky ==
Ako si všíma Frith, cieľom pop music je osloviť čo najširšie publikum, a nie konkrétnu subkultúru alebo ideológiu, a dôležitejšie než formálne „umelecké“ kvality je preň celkové remeselné spracovanie.<ref name=Firth2001/> Hudobný publicista Timothy Warner uviedol, že v pope sa kladie na prvé miesto nahrávanie, produkcia a technologické vychytávky, a nie živé vystúpenia. Má tendenciu odrážať najnovšie trendy a nie progresívny vývoj; a má za cieľ podporovať tanec alebo využíva tanečné rytmy.<ref name=Warner2003/>
Ústrednú úlohu v pop music zohráva pieseň, obyčajne v trvaní medzi dva a pol až tri a pol minútami, ktorú zväčša charakterizuje konzistentný a nápadný [[Rytmus (hudba)|rytmický prvok]], mainstreamový štýl a jednoduchá konvenčná štruktúra.<ref>W. Everett, ''Expression in Pop-rock Music: A Collection of Critical and Analytical Essays'' (London: Taylor & Francis, 2000), str. 272.</ref> Medzi najbežnejšie variácie patrí forma verš-refrén a 32-taktová harmonická forma (AABA), opierajúce sa spravidla o chytľavé, ľubozvučné [[Melódia (hudba)|melódie]]. [[Refrén]] je obvyklou súčasťou skladieb pop music, kontrastujúc melodicky, rytmicky i harmonicky s veršom.<ref>J. Shepherd, ''Continuum Encyclopedia of Popular Music of the World: Performance and production'' (Continuum, 2003), str. 508.</ref> Rytmus a melódie bývajú zväčša jednoduchšie, neobsahujúc zložitejšie harmonické prvky.<ref>V. Kramarz, ''The Pop Formulas: Harmonic Tools of the Hit Makers'' (Mel Bay Publications, 2007), str. 61.</ref> Texty moderných popových skladieb sa spravidla zaoberajú nenáročnou tematikou – najmä láskou a romantickými vzťahmi – no známe sú aj výnimky z toho pravidla.<ref name=Firth2001/>
Harmónie a akordové progresie v pop music vychádzajú z tradície [[Klasická hudba|európskej vážnej hudby]], i keď sú veľmi zjednodušené.<ref>Winkler, Peter (1978). "Toward a theory of pop harmony", ''In Theory Only'', 4, str. 3–26.</ref> K zavedeným klišé patria kadenčné akordové progresie (napr. ii – V – I) a bluesom ovplyvnené harmónie.<ref>Sargeant, p. 198. cited in Winkler (1978), str. 4.</ref> V období medzi koncom 50. a koncom 70. rokov 20. storočia sa dostáva do úzadia tradičné poňatie kvintového kruhu, s čím súvisí oslabená pozícia harmonickej funkcie [[Dominanta (hudba)|dominanty]].<ref>Winkler (1978), str. 22.</ref>
== Vývoj a vplyvy ==
| |||