Santa Maria del Fiore: Rozdiel medzi revíziami

Stavba florentskej [[katedrála|katedrály]] bola začatá na zákazku florentskej[[Florentská republika|Florentskej republiky]] [[8. september|8. septembra]] [[1296]] podľa návrhov významného architekta [[Arnolfo di Cambio|Arnolfa di Cambio]]. Stavalo sa na mieste, kde stál pôvodný kostol [[Santa Reparata]]. Po Arnolfovej smrti v roku [[1302]] boli práce na 30 rokov prerušené. Potom bolo pokračovanie diela zverené [[Giotto di Bondone|Giottovi di Bondone]], ktorý však len navrhol projekt vedľa stojacej zvonice ([[Giottova zvonica|Giottova kampanila]]). Stavba sa opäť začala až v roku [[1357]] podľa plánov [[Francesco Talenti|Francesca Talentiho]], ktorý Cambiove plány výrazne zmenil. Jeho dielom sú mohutné [[klenba|krížové rebrové klenby]] vo všetkých lodiach i plán, vytvoriť nad [[Kríženie (architektúra)|krížením]] ohromnú [[kupola|kupolu]] o šírke všetkých troch lodí. Rozšíril sa i [[chór (architektúra)|chór]]. Pozdĺžny trakt bol dokončený v roku [[1378]]. Štyri polia [[hlavná loď|hlavnej lode]] majú rozmery 20×20 metrov a výšku 40 metrov. [[Interiér]] preto pôsobí nesmierne monumentálne. V roku [[1386]] boli budované základy chórového záveru a v roku [[1389]] boli budované [[pilier]]e kríženia. V roku [[1413]] bol urobený [[tambur (architektúra)|tambur]] kupole a vynorila sa otázka jej technickej realizácie.<ref>Borngäserová, B.: ''Gotická architektura v Itálii'' in: ''Gotika'', Slovart, Praha 2000, s. 254</ref>

Na realizáciu kupole bola vypísaná začiatkom [[15. storočie|15. storočia]] architektonická súťaž, ktorú vyhral [[Filippo Brunelleschi]]. Dvojplášťová osemboká kupola, ktorú postavil v rokoch [[1420]] – [[1434]], bola a dosiaľ je považovaná za zázrak stavebnej techniky. Bola postavená zvonka dovnútra, z tehiel kladených vo vzore rybacej kosti bez použitia [[Lešenie|lešenia]]. Jej rozpätie je {{m|41.97|m}}. To znamená, že bola dlho treťou najväčšou svojho druhu na svete (rozpätie kupole [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky v Ríme]] je o {{cm|60|m}} širšie, základňa kupole [[Panteón (Rím)|Panteónu]] je {{m|43.22|m}}; v novodobých dejinách tieto rozmery prvý raz zásadnejšie prekonáva až [[Hala Stulecia]]) vo [[Vroclav]]i).

[[25. marec|25. marca]] [[1436]] zasvätil [[pápež]] [[Eugen IV.]] katedrálu [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márii]]. Pápež bol vtedy dlhšiu dobu vo Florencii. Potom v dóme zasadal v rokoch [[1438]] – [[1439]] ferarsko-florentský koncil, ktorý osobne navštívil byzantský cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII.]] a konštantinopolskýkonštantínopolský patriarcha Josefos. V júni [[1439]] tu bola uzavretá cirkevná únia.

V roku [[1478]] bol spáchaný v bazilike atentát na [[Mediciovci|Mediciovcov]] z podnetu rodiny Pazziovcov. [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenzovi Nádhernému]] sa podarilo uniknúť, ale jeho brat [[Giuliano de' Medici|Giuliano]] bol zabitý.

Pôvodný kostol Santa Reparata bol postavený na prelome [[4. storočie|4.]] a [[5. storočie|5. storočia]]. Neskôr bol počas vojen s [[byzantská ríša|Byzanciou]] zničený a niekedy a v [[7. storočie|7.]] – [[9. storočie|9. storočí]] znovu postavený. Pri začatí výstavby katedrály bolo zničené iba priečelie starého kostola. Nová stavba postupne obklopila pôvodnú budovu, v ktorej sa až do roku [[1375]] konali bežne bohoslužby. Potom bola Santa Reparata zbúraná.

Triezvy, svetlo omietnutý interiér je typický prejav talianskej gotiky. Aj vnútorný priestor kupole mal podľa Brunelleschiho plánov zostať bez maliarskej výzdoby, alebo dekorácie. V rokoch [[1572]] – [[1579]] však [[Giorgio Vasari]] a po jeho smrti [[Federico Zuccari]] urobili freskovú výzdobu. V minulých dvoch storočiach bolo preto často uvažované o ich odstránení.