Redaktor:LimaZulu61/pieskovisko2

Počas vojny v Iraku sa odohrali dve incidenty so streľbou v meste Falúdža v guvernoráte Al-Anbár v Iraku (približne 69 km západne od Bagdadu), v ktorých došlo k stretu medzi vojakmi Armády Spojených štátov a miestnymi civilistami. K prvému došlo 28. apríla 2003, kedy vojaci 1. práporu 325. pechotného pluku 82. výsadkovej divízie vystrelili do davu irackých demonštrantov protestujúcich proti americkému obsadeniu budovy miestnej školy. K druhému incidentu došlo 30. apríla, po tom, čo vojakov 82. výsadkovej divízie vystriedal 2. eskadrona (rota) 3. obrneného jazdeckého pluku, ktorej vojaci spustili streľbu na neozbrojených civilistov protestujúcich pred miestnym sídlom Arabskej socialistickej strany obrody (Ba’th) a priľahlou budovou mestského úradu.

Incident

Incident 28. apríla 2003

28. apríla 2003 vo večerných hodinách stovky obyvateľov Falúdže odignorovali zákaz vychádzania vyhlásený americkou armádou a pochodovali ulicami, popri amerických vojakoch strážiacich miestne sídlo strany Ba’th, smerom k budove miestnej školy, kde chceli podniknúť demonštráciu proti jej obsadeniu americkou armádou. Vojaci tímu psychologických operácií prehovorili k davu a pokúsili sa zhromaždených presvedčiť, aby sa rozišli, avšak ich snaha zostala bez úspechu. Podľa výpovedí zhromaždených na nich následne vojaci spustili paľbu. Podľa výpovedí vojakov, ktorí boli na mieste incidentu, paľbou reagovali na streľbu z davu. Následkom incidentu zomrelo 17 a zranilo sa vyše 70 demonštrantov. Na americkej strane nedošlo k žiadnym zraneniam.

Vyšetrovanie incidentu

Správa Human Rights Watch

Medzinárodná mimovládna organizácia so sídlom v Spojených štátoch Human Rights Watch v úvode k správe zo svojho vyšetrovania incidentu konštatovala: „Human Rights Watch nenašla nezvratné [fyzické] dôkazy o streľbe na školu, v ktorej sa nachádzali vojaci. Naproti tomu na budovách stojacich oproti škole sa nachádzali rozsiahle stopy po streľbe zo zbraní rôzneho kalibru, ktoré nesúhlasia s americkými tvrdeniami o tom, že vojaci reagovali ‚presnou paľbou‘.“

Ďalej v správe sa však uvádza, že stopy po streľbe na mieste incidentu indikujú, že vojaci mierili na určité ciele a nestrieľali bez mierenia. „Chýbajúce stopy po výstreloch na budove školy a obvodovom múre sú v príkrom kontraste s múrmi na protiľahlej strane ulice, kde sa nachádzajú stopy po vyše 100 výstreloch malého kalibru, ako aj stopy po strelách veľkého kalibru z guľometu [...]. Fasády a obvodové múry siedmych z deviatich domov nachádzajúcich sa oproti škole boli značne poškodené streľbou, vrátane šiestich domov, z ktorých každý bol zasiahnutý vyše tuctom striel. V mnohých domoch boli strely z guľometu sústredené do jedného bodu, indikujúc, že americkí vojaci strieľali na cieľ a nie bez mierenia. Rozsah paľby bol široký, ale sústredený. Na vyšších poschodiach domov sa nenašli stopy po streľbe, hoci americkí vojaci tvrdili, že ich ostreľovali zo striech náprotivných budov. Je možné, že americkí vojaci mierili privysoko, čo by vysvetľovalo absenciu stôp po streľbe.“

Chýbajúce stopy po streľbe zo strany civilistov mohli byť podľa podplukovníka Erica Nantza, veliteľa 1. práporu 325. pechotného pluku 82. výsadkovej divízie (a v tom čase najvyššie postavený americký dôstojník v meste, hoci na mieste incidentu priamo prítomný nebol), spôsobené tým, že strelci strieľali zo zeme na prvé poschodie a strechu školy, takže mohlo dôjsť k tomu, že mierili privysoko a minuli tak budovu. Plukovník Arnold Bray z 82. výsadkovej divízie ďalej podal hypotézu, že pokiaľ strelci, ktorí sa nachádzali na strechách domov na protiľahlej strane ulice nemali dostatočný výcvik, mohli za zníženej viditeľnosti v noci strieľať privysoko. Validitu týchto hypotéz potvrdil aj starší vojenský analytik Human Rights Watch.