Rádio Barcelona: Rozdiel medzi revíziami

Krátkovlnú vysielačku EAQ-1 zostrojil [[Rádioamatérstvo|rádioamatér]] Dezider Murgaš (* 1922{{--}}† 1989<ref>LIPTÁKOVÁ, Edita. Návraty k histórii našej obce. In ''Podbrezovský spravodajca''. December 2011, roč. 15, č. 12, s. [3].</ref>) s pomocou Eduarda Moškoviča.<ref name=Letz1994/> Vďaka dobrým vzťahom s talianskymi katolíckymi hodnostármi ju mohol [[Rudolf Dilong]]<ref name=Polakovič/> umiestniť na vežu klášorného kostola v obci Salisano, približne 45 km severovýchodne od [[Rím]]a, kde ho poslal františkánsky predstavený ako výpomocného kňaza do kláštora františkániek. Miestny farár súhlasil s umiestnením vysielačky v budove svojej fary. Do SalizanaSalisana totiž poslal františkánsky predstavený R. Dilonga ako výpomocného kňaza do kláštora františkániek. SalizanskýSalisanský farár súhlasil s umiestnením vysielačky v budove svojej fary.<ref name=Letz1994/>

Vysielačka vysielala denne od marca do mája 1947, na [[Krátke vlny|krátkych vlnách]] v pásme 44.5 m<ref>OKÁĽ, Ján. ''Výpredaj ľudskosti''. Cambridge, Ontario : Dobrá kniha, 1989, s. 345-355.</ref> D. Murgaš denne dochádzal autobusom do Salisanu a prinášal texty programov, ktoré písali najmä F. Ďurčanský a R. Dilong, ktorý bol v SAV zodpovedný za činnosť vysielačky. Názov (resp. prezývka) Barcelona bol zvolený z krycích dôvodov a vychádzal z toho, že E. Moščovič čítal na úvod vysielania vstup ''„Aqui Radio Barcelona, signe el programa en slovaco“''<ref name=Spetko/> (v preklade zo špan. „Tu Rádio Barcelona, hlásime sa s programom v slovenčine“). Vysielanie bolo orientované primárne na slovenských poslucháčov na území Slovenska, avšak popri slovenčine rádio vysielalo aj v angličtine. Malo propagandistický, krajne [[Nacionalizmus|nacionalistický]]<ref>GLEIMAN, Lubomir. ''From the Maelstrom : A Pilgrim’s Story of Dissent and Survival in the Twentieth Century''. Bloomington, Indiana : AuthorHouse, c2011. ISBN 978-1-4520-2018-1, p. 315.</ref> charakter namierený proti [[Tretia česko-slovenská republika|Československej republike]] (ČSR) a za obhajovanie slovenskej štátnosti v podobe zaniknutej SR, hlásajúc tézu o „právnejprávnej kontinuite“kontinuite SR, ktorá slovami F. Ďurčanského nezanikla, ''„je len územím, ktoré obsadil nepriateľ“''<ref name=Kmetko/>. Vo všeobecnosti bolo cieľom aktivít SAV bolo presvedčiť svetovú verejnosť o nespokojnosti Slovákov s ČSR a s jej politickým režimom,<ref name=Letz/> hoci informoval aj o správach zo Slovenska zmieňujúcich sa o deportáciách miestnych obyvateľov do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref>POLAKOVIČ, Štefan. Ferdinand Ďurčanský v mojom podaní. In Repka, Vladimír (ed.). ''Slovenský politický exil v zápase za samostatné Slovensko''. Bratislava : Dom zahraničných Slovákov, 1996. ISBN 82-88841-03-8, s. 195.</ref>