Poľsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Turizmus: štatistika |
d →Turizmus: drobná úprava |
||
Riadok 295:
Jedna z najdlhších národných cyklistických trás je ''Východná cyklotrasa Green Velo'' (''Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo''), od mesta [[Końskie]] cez [[Oblęgorek]], [[Kielce]], [[Sandomierz]], [[Rzeszów]], [[Przemyśl]], [[Chełm]], [[Włodawa|Włodawe]], [[Hajnówka|Hajnówke]], [[Białystok]], [[Goniądz]], [[Augustów]], [[Suwałki]], [[Węgorzewo]], [[Lidzbark Warmiński]] a [[Frombork]] až po [[Elbląg]]<ref>[http://greenvelo.pl/ Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo]</ref>. Poľsko-slovenská cesta pre cyklistov spája [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] s mestom [[Bielsko-Biała]]<ref>Hraško, O., Kubička, D., Diaľková cyklotrasa spájajúca Slovensko s Poľskom (Rozległa trasa rowerowa łącząca Polskę i Słowację). Martin, Bielsko-Biała: Turčianska bicyklová skupina JUS, Beskidzkie Towarzystwo Cyklistów</ref>.
[[Súbor:Zamość. Ratusz..jpg|thumb|[[Zamość]], radnica a Veľké námestie]]▼
Tematické trasy pre pešiu turistiku a autom boli vytvorené v mnohých regiónoch, napr. ''Piastovná cesta'' (''Szlak Piastowski'') v [[Poznaň|Poznani]], [[Hnezdno|Hnezdnom]] a v okolí<ref>[http://www.szlakpiastowski.com.pl Organizacja Turystyczna "Szlak Piastowski" Gniezno]</ref>, ''Kráľovská cesta'' vo Varšave (''Trakt Królewski w Warszawie'')<ref>Lileyko, J., 1979, ''Warszawa. Trakt Królewski''. Warszawa: Krajowa Agencja Wydawnicza</ref>, ''Pápežská trasa'' (napr. ''szlak „Ścieżkami Jana Pawła II” v Krakove''), ''[[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľská]] medová oblasť'' (''Małopolska miodowa kraina'') a ''[[Lubuské vojvodstvo|Lubuská]] trasa vína a medu'' (''Lubuski Szlak Wina i Miodu'')<ref>[http://www.szlakwinaimiodu.pl/ Lubuski Szlak Wina i Miodu]</ref><ref>[http://www.ziemialubuska.pl/2330,2242,,.html Kraina winem i miodem płynąca]</ref>.
▲[[Súbor:Zamość. Ratusz..jpg|thumb|[[Zamość]], radnica a Veľké námestie]]
V roku 2016 najvyšší počet turistov využívajúcich ubytovanie bol zaznamenaný vo vojvodstvách [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľským]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovským]], [[Dolnosliezske vojvodstvo|dolnosliezským]], [[Sliezske vojvodstvo|sliezským]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranským]] a [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranským]]<ref>[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyczna-baza-noclegowa-w-polsce-w-2016-r-,9,5.html Turystyczna baza noclegowa w Polsce w 2016 r.]</ref>. Domáci cestovný ruch bol najväčší v nasledujúcich provinciách: [[malopoľské vojvodstvo]], [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranské]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]] a [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]]. Zahraničným návštevníkom bolo pridelených 19,5% všetkých prenocovaní. Vojvodstva [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]], [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľské]], [[Podleské vojvodstvo|podleské]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]] a [[Lubuské vojvodstvo|lubuské]] sa vyznačuje najväčším podielom zahraničných turistov medzi tými, ktorí ubytovanie využívajú. Do okresov s najvyšším počtom prenocovaní poskytnuté zahraničným turistom boli zahrnuté [[Krakov]] (55,7%), [[
<gallery>
| |||