Poľsko: Rozdiel medzi revíziami

Najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie sú mestá [[Varšava]], [[Lublin]], [[Krakov]], [[Wieliczka]], [[Bochnia]], [[Wadowice]], [[Osvienčim]], [[Zakopané]], [[Čenstochová]], [[Vroclav]], [[Poznaň]], [[Hnezdno]], [[Štetín]] a [[Gdansk]]. Z prírodných oblastí sú to [[Tatry]], [[Podhalie]], [[Národný park Gorce|Gorce]], [[Beskydy]] (napr. [[Beskid Żywiecki]], [[Sliezske Beskydy]] a, [[Nízke Beskydy]]), a [[Bieszczady]]), [[Svätokrížske hory]], [[Krkonoše]], [[Bielovežský národný park|Bielovežský]] a [[Biebrzanský národný park]], jazero [[Śniardwy]], [[Štetínsky záliv]] a pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]] od [[Świnoujście|Swinoústia]] po [[Krynica Morska|Krynicu Morskú]].

V roku 2016 najvyšší počet turistov využívajúcich ubytovanie bol zaznamenaný vo vojvodstvách [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľským]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovským]], [[Dolnosliezske vojvodstvo|dolnosliezským]], [[Sliezske vojvodstvo|sliezským]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranským]] a [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranským]]<ref>[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyczna-baza-noclegowa-w-polsce-w-2016-r-,9,5.html Turystyczna baza noclegowa w Polsce w 2016 r.]</ref>. Domáci cestovný ruch bol najväčší v nasledujúcich provinciách: [[malopoľské vojvodstvo]], [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranské]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]] a [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]]. Zahraničným návštevníkom bolo pridelených 19,5% všetkých prenocovaní. Vojvodstva [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]], [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľské]], [[Podleské vojvodstvo|podleské]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]] a [[Lubuské vojvodstvo|lubuské]] sa vyznačuje najväčším podielom zahraničných turistov medzi tými, ktorí ubytovanie využívajú. Do okresov s najvyšším počtom prenocovaní poskytnuté zahraničným turistom boli zahrnuté [[Krakov]] (55,7%), Swinoústie ([[Świnoujście]]) (47,7%), [[Varšava]] (42,7%), [[Gdansk]] (38,6%), [[Vroclav]] (36,3%), [[Białystok]] (35,9%), [[Štetín]] (35,8%), a [[Katovice]] (29,9%). V [[Krakov]]e boli väčšinou turisti z Veľkej Británie (17%) a Nemecka (10,5%), v [[Świnoujście|Swinoústi]] z Nemecka (97,3%) a vo Varšave z Veľkej Británie (9,3%), Spojených štátov (8,7%) a Nemecka (8,1%). Percento turistov zo Slovenska medzi zahraničnými turistami v [[Powiat tatrzański|okrese Tatra]] bolo 9,8%. Cudzinci zo susedných krajín, ktorí navštívia Poľsko, podľa počtu boli Nemci (viac ako 25 miliónov), Česi (asi 12 miliónov), Ukrajinci (asi 10 miliónov), Slováci (asi 6 miliónov), Bielorusi (asi 3 miliónov), Litovčania (asi 3 miliónov) a Rusi (asi 1 milión). Index sezónnosť, to znamená počet nocí strávených v turistických ubytovacích zariadeniach v júli a auguste vydelený počtom nocí v turistických ubytovacích zariadeniach spolu * 100%, pre Poľsko v období 2004-2016 znížil o takmer 5 p. percent, čo znamená rovnomernejšie ako predtým rozloženie prenocovanie v priebehu celého roka. ObyvateliaV roku 2016 obyvatelia Poľska cestovali hlavne do európskych krajín (93% ciest). Najväčší počet ciest sa uskutočnil v Nemecku (2310.000), Taliansku (936.000), v Veľkej Británii (915.000), Chorvátsku (661.000), Českej republike (655.000), Grécku (611.000), Španielsku (588 tis.), Rakúsku (403 tis.), na Slovensku (370 tis.) a Francúzsku (370 tis.). Hlavnými cieľovými krajinami počas jednodňovych cest boli susedné krajiny Poľska - Nemecko, ktoré tvorili 40%, potom Česko - 35% a Slovensko - 15%.<ref>[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyka-w-2016-roku,1,14.html Turystyka w 2016 roku]</ref>.