Bieloruština: Rozdiel medzi revíziami

| regulátor = [http://www.ac.by/ Národná akadémiia vied Bieloruska] (Нацыянальная акадэмія навук Беларусі)

Podľa sčítania obyvateľstva v&nbsp;[[Bielorusko|Bielorusku]] v&nbsp;roku 19992009 uviedlo bieloruštinu ako tzv. rodný ([[materský jazyk|materský]]) jazyk okolo 7&nbsp;miliónov 960 000 osôb (7484 % obyvateľstva štátu), ale za „jazyk, ktorým obvykle hovoria doma“ len asi 32,52&nbsp;milióna (3723 % obyvateľstva)<ref>[http://www.ethnologue.com/18/language/bel/ Ethnologue report for Belarusian]</ref>. Bieloruštinou sa ďalej hovorí alebo píše vo východnej časti Poľska a v&nbsp;diaspóre v&nbsp;krajinách bývalého ZSSR, v&nbsp;USA a inde. Počet používateľov tohto jazyka mimo územia bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] sa odhaduje na 1 milión. V&nbsp;Bielorusku je bieloruština od roku [[1990]] štátnym jazykom a od [[referendum|referenda]] v&nbsp;roku [[1995]], resp. od roku [[1998]], kedy bola podľa výsledkov referenda zmenená ústava, zdieľa toto postavenie s&nbsp;[[ruština|ruštinou]]. Výsledkom je dominantné používanie ruštiny vo všetkých sférach spoločenského života s&nbsp;výnimkou národnej literatúry, čiastočne hudby a národnej kultúry všeobecne; v&nbsp;obmedzenej miere ju používajú aj&nbsp;štátne orgány a povinne je vyučovaná v školách ako predmet, v&nbsp;menšine škôl sa používa aj&nbsp;ako vyučovací jazyk, prevažuje však ruština. Naopak veľmi rozšírená je bieloruština medzi bieloruskou politickou opozíciou a na Internete. [[Bieloruská gréckokatolícka cirkev]] používa bieloruštinu ako výhradný bohoslužobný jazyk.

Začiatky spisovnej bieloruštiny sa kladú do [[16. storočia]], kedy sa vo [[Litovské veľkokniežatstvo|Veľkokniežatstve litovskom]] používal ako úradný tzv. „ruský“ jazyk, obsahujúci regionalizmy z&nbsp;Vilna (dnešného [[Vilnius]]u v&nbsp;[[Litva|Litve]]) a oblasti na juhovýchod od neho (v&nbsp;dnešnom [[Bielorusko|Bielorusku]]). Tento „ruský“ jazyk Veľkokniežatstva litovského je v&nbsp;Bielorusku pomenúvaný ako „starobieloruština“ (na Ukrajine ako „staroukrajinčina“). V&nbsp;[[17. storočí]] začala na území dnešného Bieloruska dominovať v&nbsp;písomnej komunikácii [[poľština]], udržovala sa [[cirkevná slovančina]]. Novodobý bieloruský spisovný jazyk vznikal počas [[19. storočia]], no na základe nárečí a bez nadväznosti na „starobieloruský“ jazyk. Prvou kodifikačnou prácou v&nbsp;jazykovednom slova zmysle je „Gramatika pre školy“ (1918) z&nbsp;pera Branislava Taraškeviča, ktorá fixovala („kodifikovala“) spisovnú normu a bola predlohou pre jazykové učebnice bieloruštiny. V 20.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia, v&nbsp;súvislosti so sovietskou politikou „[[korenizacija|korenizaciji]]“ (rozvoja národných kultúr a ekonomík), nastalo priaznivé obdobie pre spisovnú bieloruštinu, tak pre jej postavenie, ako aj pre dopracovanie jej štruktúry a slovnej zásoby pre potreby daných čias. Toto tzv. obrodenie (''adradženne'') bieloruštiny a bieloruskej kultúry však bolo zastavené na začiatku 30.&nbsp;rokov po zmene Stalinovej politiky nasmerovanej na elimináciu regionálnych (národných) mocenských elít. Veľa ľudí, ktorí sa zaslúžili o&nbsp;rozvoj bieloruského jazyka a kultúry, bolo poslaných do vyhnanstva alebo popravených. Odvtedy dodnes – s&nbsp;výnimkou krátkeho obdobia nacistickej okupácie za druhej svetovej vojny – sa bieloruština len s ťažkosťami presadzuje popri ruštine, ktorá má prevahu hlavne v mestách. Vo veľkých mestách sa však sústreďuje bieloruskojazyčná inteligencia, ktorá vyvíja aktivity v prospech spisovnej bieloruštiny. K zlepšeniu postavenia bieloruštiny došlo v&nbsp;súvislosti s&nbsp;rozpadom Sovietskeho zväzu, ktorého dôsledkom bol okrem iného vznik nezávislého [[Bielorusko|Bieloruska]] ([[1991]]), a to tým, že získala postavenie štátneho jazyka (zákonom z&nbsp;roku [[1990]]). Ruština si však aj&nbsp;naďalej drží v&nbsp;Bielorusku silnú pozíciu, čo súvisí s&nbsp;politikou prezidenta [[Alexandr Lukašenko|Lukašenka]], orientovanou na sovietske (tj.&nbsp;ruskojazyčné) politické, spoločenské a kultúrne modely (Lukašenko sa snaží na verejnosti hovoriť takmer výhradne po rusky. V&nbsp;prejavoch však robí chyby a pletie gramatiku aj&nbsp;slovíčka oboch jazykov dohromady). Postavenie bieloruštiny sa opäť sťažilo najmä potom, čo bolo udelené postavenie štátneho jazyka aj ruštine (referendom z&nbsp;roku [[1995]])<ref>Andrej Shadura. [https://shadura.blog.sme.sk/c/358899/o-jazykoch-a-nareciach.html O jazykoch a nárečiach] blog.sme.sk</ref>. V&nbsp;priebehu druhej polovice 20.&nbsp;storočia až dodnes (2006) sa postupne jazykovo rusifikuje bieloruský vidiek, ktorý bol donedávna považovaný jazykovedcami za hlavnú sociálnu bázu hovorovej bieloruštiny. Osud bieloruštiny ako bežného komunikačného prostriedku tak pre najbližšie desaťročie stále nie je istý.