Dargovský priesmyk: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 16 bajtov ,  pred 4 rokmi
→‎Dejiny: úpravy v rámci prebiehajúceho výskumu
(podnadpisy)
(→‎Dejiny: úpravy v rámci prebiehajúceho výskumu)
Prekonať Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945, keď nemecké vojská v dôsledku mohutnej sovietskej ofenzívy [[1. ukrajinský front|1. ukrajinského frontu]] v Poľsku ([[Visliansko-odrianska operácia|Visliansko-Odrianska strategická operácia]]) a [[4. ukrajinský front|4. ukrajinského frontu]] na Slovensku a v Poľsku ([[Západokarpatská operace|Západokarpatská strategická operácia]]), začali ustupovať na západ. Dňa 19. januára 1945 boli zväzkami 18. armády z juhu a juhovýchodu oslobodené Košice.
 
Straty, ktoré v bojoch o Dargovský priesmyk utrpela Červená armáda, možno odhadovať na 50003000-3500 padlých, no ich presný počet je v súčasnosti predmetom výskumu. Straty Wehrmachtu boli s ohľadom na dobre vybudovanú obranu vo vertikálne členitom teréne niekoľkokrát nižšie.
 
V sedle Dargovského priesmyku viedol v minulosti náučný chodník s expozíciou 85 mm protilietadlového kanóna vz. 44 S, skupinou umelo vytvorených zemných zrubov, panelom s nálezmi z Dargovského bojiska a plánovanými exponátmi techniky. Zanikol však prehradením jeho vyústenia na odstavnú plochu - parkovisko, v dôsledku odpredaja budovy reštaurácie do súkromných rúk. V roku 2008 bolo občianskym združením Outdoor klub Svidník odvezené aj torzo protilietadlového kanónu vz. 44 S, následne zrekonštruované a vystavené pri novovytvorenom náučnom chodníku v k.ú. obce Belejovce (okr. Svidník). V súčasnosti sa dargovský náučný chodník nachádza v dezolátnom stave, pričom sa počíta s likvidáciou zostávajúcich zemných zrubov (odporúčanie Vojenského múza Svidník v liste zo dňa 17.10.2002). V priestore odstavnej plochy - parkoviska, bezprostredne pri hlavnej ceste, sa nachádzajú exponáty pásovej obrnenej techniky (samohybné delo SU-100 a stredný tank T-34-85). Na informačnej tabuli si návštevník môže prečítať krátku informáciu o priebehu tunajších bojov.
 
== Pamätník ==
Samotný Pamätník víťazstva, ležiaci južne od hlavnej cesty, bol odhalený pri príležitosti 10. výročia bojov o Dargovský priesmyk. Jeho autorom je sochár [[Vojtech Löffler]]. Symbolizuje privítanie červenoarmejca východoslovenským ľudom, ktorý reprezentuje robotník a roľníčka. Do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok východoslovenského kraja bol zapísaný dňa 26.6.1963 pod názvom "Pamätník oslobodenia východného Slovenska sovietskou armádou, situovaný na hranici chotárov obcí Košický Klečenov a Dargov". Pôvodne bol umiestnený v tesnej blízkosti hlavnej cesty. Na súčasné miesto ho v súvislosti s výstavbou areálu premiestnili až v roku 1975. Už z pôvodného názvu pamätníka vyplýva, že bol odhalený na počesť nielen padlým sovietskym vojakom v Dargovskom priesmyku, ale celkovo padlým sovietskym vojakom na území východného Slovenska. Oficiálne tradovaný počet padlých 22 000, ktorým na pamiatku vznikol aj pridružený Ružový sad, je teda počet padlých sovietskych vojakov na území východného Slovenska, zodpovedajúci celkovému počtu pochovaných vojakov na cintorínoch Červenej armády v Michalovciach, Košiciach, Trebišove a Humennom. Pamätník sa netýka Karpatsko-duklianskej operácie, nakoľko tá má svoje vlastné pietne miesto s priľahlými hromadnými hrobmi vo Svidníku.
 
Východne od priesmyku je čerpacia stanica a rekreačné stredisko [[Biele Studničky]]. Severne od neho leží chatová osada a zaniknuté stredisko [[Borda-kúpele]]. Priamo v priesmyku sa nachádza aj horáreň Mochnáč, na ktorej mieste stála kedysi horáreň a poľovnícky zámoček.
8

úprav