Kostol svätého Haštala: Rozdiel medzi revíziami

Výstavba gotického chrámu sa začala na východ a juh od románskeho kostola okolo 14. storočia. Najprv sa staval polygonálny [[Chór (architektúra)|chór]], časť hlavnej lode (až k polke 3. klenbového poľa) a južná bočná loď. Po pauze, keď sa mala začať výstavba severnej lode, bolo rozhodnuté o zriadení dvojlodnej siene namiesto jednoduchej bočnej lodi, v duchu architektúry obdobia vlády kráľa [[Václav IV.|Václava IV]]. Táto etapa výstavby bola čiastočne hotová v roku 1375, kedy je v prameňoch doložené zriadenie kaplnky Všetkých svätých, priestor dnešnej sakristie. Na nej sa podielali kamenári z okruhu pražskej katedrálnej huti Petra Parléřa, čo dokladá kvalita kamárskej práce, obzvlášť realisticky prepracované konzoly na obvodových stenách bočnej lode.

Po zbúraní zvyšku románskej [[Bazilika|baziliky]] bola dokončená západná časť hlavnej lode vrátane priečelného múru, ktorý plynule naviazal na západnú časť dvojlodia. Na východe bola medzitým k stojacemu chóru po severnej strane pripojená [[sakristia]], stavaná tesne pred dvojlodím. O zmene plánu sa dozvedáme predovšetkým z premeny slohového výrazu dvojlodia a potvrdzuje to aj situácia nad klenbami v podkroví. Novým riešením v stavbe bolo zbiehanie operných pilierov arkád, vytvárali s nimi charakteristický tvar „T“. Týmto sa dosiahlo odľahčenia stien nad medzilodnými [[Arkáda (architektúra)|arkádami]], ktoré roznášali tlak klenieb.