Bystrá lávka: Rozdiel medzi revíziami

|najľahší výstup ={{Turistická značka|žltá}} [[Štrbského Plesa|zo Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]] [[Mlynická dolina|Mlynickou dolinou]]

'''Bystrá lávka''' ({{vjz|pol|''Bystra Ławka''}}), je výrazná depresia Soliskového hrebeňa medzi Bystrými hrbmi a Bystrými vežičkami nad uzávermi [[Mlynická dolina|Mlynickej]] a [[Furkotská dolina|Furkotskej doliny]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. <ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>

Pravdepodobne cez Bystrú lávku do Bystrého sedla prví vystúpili lovci kamzíkov. Prvý zaznamenaný prechod cez vtedy ešte nepomenovanú lávku do [[Bystré sedlo (Vysoké Tatry)|Bystrého sedla]] (z [[Furkotská dolina|Furkotskej]] do [[Mlynická dolina|Mlynickej doliny]]) uskutočnili dňa [[5. august]]a [[1879]] Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ [[Martin Róth]] a hájnik Peter Róth. Pomenovali ho ''Lorencovým sedlom'' na počesť vedúceho inžiniera [[Krompachy|krompašských]] železiarní, českého vlastenca a vynikajúceho tatranského horolezca [[Viktor Lorenc|Viktora Lorenca]]<ref name="Bohuš" /> [[Uhorský karpatský spolok]] vybudoval do Bystrého sedla turistický chodník, ktorý viedol na blízky [[Furkotský štít]]. V roku [[1993]] bol chodník na [[Furkotský štít]] pre turistov uzavretý a prechod cez Bystré sedlo bol presmerovaný na Bystrú lávku. <ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš ml.| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Na štíty a sedlá| vydanie = 1| vydavateľ = IaB| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2015| isbn = 978-80-89575-08-4| kapitola = | strany = 94| jazyk = }}</ref>

Prechod Bystrou lávkou je jednosmerný z Mlynickej do Furkotskej doliny. Na exponovaných miestach je zabezpečený reťazami. Východiskom je [[Štrbské Pleso]]. Po [[Turistická značka|žltá žltej]] turistickej značke Mlynickou dolinou okolo [[Vodopád Skok|Vodopádu Skok]]. Návrat z Furkotskej doliny na [[Štrbské Pleso]] okolo [[Chata pod Soliskom|Chaty pod Soliskom]].<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | id= 77-002-72 | jazyk = po slovensky}}</ref>