Atletika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d doplnenie relevantné zdroja |
História atletiky Značky: odsadenie medzerou bez zdroja |
||
Riadok 10:
* [[skok]] (do výšky, o žrdi, do diaľky, trojskok)
* [[vrh guľou]] a [[hod diskom]], [[hod oštepom]], [[hod kladivom]]
'''[[Vznik atletiky]]'''
Kolískou organizovanej atletiky sa stalo antické Grécko, kde bola
atletika hlavnou náplňou antických olympijských hier. Staroveký Pentathlon (päťboj) obsahoval okrem zápasu aj beh, skoky, hod diskom a hod oštepom. V čase feudalizmu sa pestovali behy, skoky a hody v rámci ľudových hier a slávností ako nenáročná zábava bez presných pravidiel.
[['''Začiatky atletiky''']]
Začiatky atletiky ako novodobého športového odvetvia sú späté s Anglickom. Už v 17. storočí sa tu konali preteky v behu, predovšetkým na dlhé vzdialenosti.
V počiatkoch sa pretekov zúčastňovali profesionáli; stávkovalo sa na víťazstvo ako medzi divákmi, tak aj medzi pretekármi. Až v polovici 19. storočia sa tvorili krúžky amatérov, a to najprv na školách, neskôr vznikali športové kluby. Prvý záznam o pretekoch je z univerzitných internátov.
'''Disciplíny'''
V programe pretekov sa začínajú objavovať aj technické disciplíny, tj. Skok do diaľky a do výšky, vrh kameňom, hod kriketovou loptou a kladivom. V tomto období vznikol štatút pretekára amatéra. Jeho formulácia umožňovala účasť na oficiálnych pretekoch iba príslušníkom šľachty, univerzitným študentom a duševným pracovníkom. Roku 1880 táto konzervatívna amatérska definícia zanikla a pretekanie bolo sprístupnené širšej verejnosti. V 2. polovici 19. storočia sa začína atletika šíriť z Anglicka na európsku pevninu i do zámoria. Atletickej federácie jednotlivých krajín Európy vznikli prevažne koncom 19. storočia, najmä vplyvom novodobých olympijských hier.
Atletický program I. OH 1896 bol stanovený Medzinárodným olympijským výborom, obsahoval 12 disciplín a bol určený len pre mužov. V roku 1912, v čase organizované V. OH, bola zriadená Medzinárodná amatérska atletická federácia. Od tejto doby sa považujú svetové atletické rekordy za právoplatné a atletická pravidlá za oficiálne. V období medzi dvoma vojnami zaznamenala atletika ďalší rozvoj, rozšíril sa počet záujemcov a so zmenou techniky jednotlivých disciplín a prispôsobením pravidiel sa zvýšila výkonnosť. Prudký vzostup výkonnosti ale nastal až po 2. svetovej vojne.
'''Ženy'''
Pokusy o uplatnenú žien v atletike sa datujú už do doby pred 1. svetovou vojnou, organizovane sa však ženská atletika uplatňuje až po vojne. Roku 1921 bol založený Medzinárodný ženský športový zväz (Fédération Sportive Feminine Internationale, FSFI) a roku 1922 boli usporiadané I. ženskej svetovej hry v Paríži prevažne s atletickým programom. Olympijských súťaží v atletike sa ženy prvýkrát zúčastnili v roku 1928.
[[Majstrovstvá sveta v atletike]] sa konajú každé dva roky, [[Majstrovstvá Európy v atletike]] sa konajú každé štyri roky. Organizácie atletiky je [[Medzinárodná atletická federácia]] (IAAF) založená v roku 1912.
| |||