František Saleský: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa ako najstarší z dvanástich detí v [[Savojsko|savojskej]] šľachtickej rodine, študoval v Annecy a od roku [[1578]] v [[Paríž]]i, kde sa stretol s učením [[Ján Kalvín|Jána Kalvína]] o [[predestinácia|predestinácii]], ktoré ho silne ovplyvnilo. Vzal ho s takou vážnosťou, že pochyboval o svojom živote a dostal sa do hlbokej osobnej krízy. Roku [[1587]] pri modlitbe náhle pochopil, že Boh je láska a že teda čokoľvek sa s ním v živote stane, bude to pre jeho dobro. V rokoch [[1588]]  –  [[1592]] vyštudoval právo v talianskej [[Padova|Padove]], ale proti vôli svojho otca sa rozhodol stať [[kňaz]]om. Roku [[1593]] bol vysvätený a stal sa [[prepošt]]om v Annecy. Na základe vlastného zážitku sa snažil presviedčať kalvínov v Savojsku, aby sa vrátili ku [[Katolicizmus|katolíckej viere]], ale pretože účasť na jeho kázňach sa niekde prísne trestala, začal používať tlačené letáky a písal si s mnohými ľuďmi; počas života napísal viac ako 20 tisíc listov.

Z poverenia svojho biskupa odišiel roku [[1598]] do [[Rím]]a.<!--, kde zložil biskupské skúšky a roku [[1599]] sa stal biskupom koadjútorom v Annecy. - zmysel?? --> Jeho kázne v Paríži roku [[1601]] urobili veľký dojem a [[15. júl]]a [[1602]] bol vymenovaný za [[Biskup koadjútor|biskupa koadjútora]] [[Ženeva|ženevského]], no [[Claude de Granier]], ženevský biskup, zomrel skôr ([[17. september|17. septembra]]), ako bol František vysvätený za [[biskup]]a, čiže František mohol rovno po biskupskej vysviacke [[8. december|8. decembra]] [[1602]] obsadiť úrad biskupa Ženevy. Vzhľadom na prenasledovanie katolíkov v Ženeve však musel sídliť v Annecy. Pôsobil nielen duchovnou hĺbkou, ale i neobyčajnou láskavosťou a optimizmom. Roku [[1604]] sa stretol s ovdovenou [[Jana Františka de Chantal|Janou Františkou de Chantal]], ktorá s jeho pomocou založila [[rád Navštívenia Panny Márie|rehoľu Navštívenia Panny Márie]], rozšírenú hlavne vo Francúzsku. Roku [[1609]] vyšiel jeho ''„Návod ku zbožnému životu“'' (''Filotea'') a roku [[1616]] jeho hlavné teologické dielo, ''„Traktát o Božej láske“'' (''Teotimus''), ktoré dodnes patrí medzi klasické diela francúzskej duchovnej literatúry a boli preložené do mnohých jazykov. V rokoch [[1618]] &nbsp;– &nbsp;[[1619]] opäť žil v Paríži, kde sa stretol s rehoľníčkami v [[Port-Royal (kláštor)|Port-Royal]] a so [[Vincent de Paul|sv. Vicentom de Paul]] a pokúsil sa [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|kardinála Richelieu]] odhovoriť od rozhodnutia vstúpiť do politiky. František mal v tej dobe už podlomené zdravie a chcel sa stiahnuť do samoty, roku [[1622]] však musel sprevádzať savojského vojvodu k francúzskemu kráľovi do [[Avignon]]u a na spiatočnej ceste v [[Lyon]]e zomrel. Je pochovaný v kláštornom kostole v Annecy.