Kórejská vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Situácia medzi oslobodením a vojnou: Kim Ir sen je Kim Ir sen (v slovenskej transkripcii) |
d Revízia 6565286 používateľa 95.105.206.185 (diskusia) bola vrátená |
||
Riadok 32:
Na sklonku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]], keď už bolo jasné, že Japonsko jedného dňa bude musieť kapitulovať, sa ukázalo, že na Kórejskom polostrove vznikne voľný priestor, ktorý sa snažili vyplniť obe mocnosti ([[Sovietsky zväz]] aj [[Spojené štáty|USA]]). Už vo [[február]]i [[1945]] na [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencii]] [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]], [[Winston Churchill]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] rozhodli o rozdelení sveta, vrátane sféry vplyvu v Ázii. Toto bolo potvrdené na konferencii v [[Postupim]]e, kde sa dohodlo, že päť rokov by mala byť Kórea územím pod spoločnou správou piatich mocností a potom nezávislým štátom. V skutočnosti však až do kapitulácie Japonska nebolo jasné, ako k tomu dôjde. Po tom, čo tesne pred kapituláciou Japonska ([[15. august]]a [[1945]]) [[Sovietsky zväz]] vypovedal vojnu (de facto porazenému) Japonsku ([[8. august]]a), už o pár dní sovietske vojská začali obsadzovať kórejské územie na severe. V tom čase sa americké vojská nachádzali vzdialené stovky kilometrov od Kórejského polostrova. [[Douglas MacArthur|Generál MacArthur]] (hlavný veliteľ vojsk USA v [[Tichý oceán|Tichomorí]]) zareagoval rýchlo a navrhol Sovietom podeliť si polostrov na dve sféry vplyvu podľa 38. rovnobežky, proti čomu Stalin nemal žiadne námietky. Začiatkom septembra začali Američania obsadzovať južnú časť polostrova. [[Demarkačná línia]] medzi sovietskymi a americkými vojskami sa stanovila okolo 38. rovnobežky. Na juhu [[Spojené štáty|Američania]] umožnili vznik viacerých politických strán a položili základy veľmi krehkej [[demokracia|demokracie]]. [[Sovietsky zväz]] začal na severe budovať [[komunizmus|komunistický]] štát.
Tesne po oslobodení začali po celej krajine vznikať ľudové výbory, ktoré mali snahu prevziať iniciatívu po predchádzajúcich kolonialistoch do vlastných rúk. Keďže išlo o široké hnutie ľudu, malo tendencie viac doľava, s cieľom odstrániť Japoncov a kórejských kolaborantov od vplyvu v spoločnosti. Na Severe Sovieti privítali túto iniciatívu a „pomáhali“ Kórejčanom. Postupom času však odstránili umiernené, alebo dokonca pravicové sily z tohto hnutia a nahradili ich ultraľavicovo zmýšľajúcimi [[komunizmus|komunistami]]. Keď na jeseň [[1945]] prišiel [[
Situácia na Juhu bola úplne iná. Američania v tomto čase mali dosť silnú antiľavicovú náladu. Preto hneď na začiatku zastavili vznik ľudových výborov. Podporovali veľkostatkárov a ľudí spojených s bývalým režimom – kolaborantov. To sa nepáčilo Kórejčanom, ktorí stále viac odmietali americkú okupáciu polostrova. Jediným favoritom Američanov bol prozápadne orientovaný [[I Sung-man]] (Syng Man Rhee).
| |||