Strižná zóna: Rozdiel medzi revíziami

'''Strižná zóna''' je [[Štruktúra (štruktúrna geológia)|geologická štruktúra]], ktorá v závislosti od mierky, v ktorej je pozorovaná, vytvára [[rovina (geometria)|rovinné]] alebo zakrivené pásmo s vysokým stupňom [[Deformácia (mechanika)|deformácie]] [[hornina|hornín]], s pomerom dĺžky k šírke prevyšujúcim hodnotu 5:1<ref>Rajlich, P., 1990, ''Tektonika střižních zón.'' Mineralia Slovaca, 22, s. 1 – 17</ref><ref>Fossen, H., Cavalcante, G.C.G., 2017, [http://folk.uib.no/nglhe/Papers/ESR%202017%20Fossen%20Cavalcante%20Shear%20Zones.pdf Shear zones – a review.] Earth-Science Reviews, 171, 434 – 455</ref>. Napriek tomu, že sú strižné zóny často zobrazované ako dvojrozmerné telesá, ktorých [[hrúbka]] je zanedbateľná, majú formu tabulárnych telies. Strižné zóny vznikajú v rôznych horninových prostrediach, pri povrchu sa prejavujú ako [[zlom (geológia)|zlomové línie]]. Hlavne vo väčších hĺbkach v nich dominuje duktilná (kontinuálna) deformácia a [[jednoduchý strih]]<ref name="Fossen, 2010">Fossen, H., 2010, ''Structural Geology.'' Cambridge University Press, Cambridge, 480 s.</ref>. Deformácia hornín s kolmou vzdialenosťou od jej stredu klesá, takže rôzne strižné zóny od seba oddeľujú relatívne nedeformované bloky kôry.

Štruktúra hornín v strižnej zóne môže byť dobrým rozpoznávacím znakom smeru a zmyslu deformácie. Strižné zóny sú typické vznikom metamorfnej [[bridličnatosť|bridličnatosti]], ktorá je v strede zóny rovnobežná so smerom deformácie, naopak pri okrajoch je rovnobežná so smerom pôvodných nedeformovaných štruktúr (napríklad [[vrstvovitosť|vrstvovitosti]] usadených hornín). Takýto jav sa nazýva sigmoidálny ohyb bridličnatosti<ref name="Strukt.geol1"/>. Typické asymetrické štruktúry, vhodné na zistenie zmyslu pohybu zóny tvoria rotované [[porfyroblast]]y (sigma a delta klasty), S/C mylonity, tlakové tiene, sľudové ryby a iné<ref>Hanmer, S., Passchier, C., 1991, ''Shear-sense indicators: a review.'' Geological Survey of Canada, Ottawa, 72 s.</ref><ref>Pelech, O., Hók, J., 2017, [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/gp_spravy/GPS_130/GPS-130_03_Pelech.pdf Metodika mezoskopického štúdia strižných zón a jej aplikácia pri kinematickej analýze hrádocko-zlatníckej strižnej zóny v Považskom Inovci.] Geologické práce, Správy, 130, s. 47 – 68</ref>. Pre pohyb horninových blokov pozdĺž strižnej zóny je tiež charakteristický vývoj minerálnej [[lineácia|lineácie]], ktorej smer určuje smer pohybu (nie však zmysel deformácie, ktorá je určovaná z asymetrických štruktúr).