Gnosticizmus: Rozdiel medzi revíziami

'''Gnosticizmus''' (z gréc. gnósis, γνώσις, poznanie) alebo '''gnóza''' je [[náboženstvo|nábožensko]] – -[[filozofia|filozofický]] smer neskorej [[Starovek|antiky]], ktorý zažil svoj najväčší rozmach v [[1. storočie|1.]] – [[3. storočie|3. storočí po Kr.]] Je preň charakteristické odmietanie hmotného sveta, spásna rola poznania a vyznačuje sa [[Viera (náboženstvo)|vierou]] v božskú iskru v [[Človek (filozofia)|človeku]]. Tento článok nepojednáva o novognosticizme či iných prúdoch západného [[Ezoterizmus|ezoterizmu]].

Gnosticizmus je [[neologizmus]], ktorý začali používať pre rozvinutejšie kresťansko – -gnostické systémy [[Francúzsko|francúzski]] učenci v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>Pokorný 1986, str. 14.</ref> Vymedzuje sa ako nábožensko – -filozoficko – -sociálny prúd neskorej antiky, ktorý existoval v [[2. storočie|2.]] – [[4. storočie|4. storočí]].

Postupom času sa pojem gnóza stal všeobecným označeným pre filozoficko – -náboženské prúdy neskorej [[Starovek|antiky]], ktoré spájala myšlienka zvestovaného poznania – gnózy s cieľom vymaniť sa z [[Hmota (filozofia)|hmotného]] [[Svet (všetko)|sveta]] a zjednotenia s univerzom.

Špecifický je vzťah gnosticizmus a [[kresťanstvo|kresťanstva]]. Obidva smery sa začali navzájom ovplyvňovať na prelome 1. a 2. storočia, čoho výslednom je napríklad vznik gnosticko – -kresťanských skupín ako [[valentinovci]], ktorý fungovali vo vnútri cirkvi pravdepodobne až do 4. storočia a sami sa označovali ako jej elita.<ref>Pokorný 1986, str. 143.</ref> Gnostici do svojich textov ľahko vložili postavu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a stotožnili ho so svojou predstavou o [[Vykupiteľ]]ovi.

[[Šimon Mág]] je mytologický zakladateľ gnózy, súčasník [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Objavuje sa už v [[Nový zákon|Novom zákone]] v [[Skutky apoštolov|Skutkoch apoštolov]], v ktorých chce kúpiť od [[Peter (apoštol)|apoštola Petra]] moc na konanie [[zázrak]]ov.<ref>Sk. 8:9 – 259–25</ref> Pochádzal zo [[Samária|Samárie]]. Podľa [[Justinus|Justína Mučeníka]] existovala komunita Šimona Mága, ktorá ho uctievala ako boha.<ref>Rudolph 2010, str. 292.</ref> Podľa legendy v apokryfných [[Skutky Petrove|Skutkoch Petrových]] bojoval svätý Peter a Šimon Mág, obidvaja predvádzali čarodejné kúsky.<ref name=r294>Rudolph 2010, str. 294.</ref> [[Hippolytos Rímsky]] píše, že Šimon Mág sa nechal zahrabať do zeme s tým, že vstane z mŕtvych, ale nepodarilo sa mu to.<ref name=r294 /> Jeho družkou mala byť Helena, bývalá neviestka, ktorá sa prehlásila za Ennoiu ({{vjz|gre|myšlienka}}) a spolu so Šimonom kázali po [[Palestína|Palestíne]].<ref>Pokorný 1986, str. 118.</ref>

[[Valentinovci]] sú považovaní za najprepracovanejší a najúspešnejší gnostický systém. Fungovali predovšetkým v 2. – 3–3. storočí a boli silným konkurentom rodiacej sa katolíckej cirkvi. Za zakladateľa valentinovcov je označovaný [[Valentínos]], gnosticko – -kresťanský učiteľ a [[filozof]], ktorý pôsobil približne v rokoch 140 – 160140–160 v [[Rím]]e.<ref>Rudolph 2010, str. 316.</ref> Bol považovaný za plodného autora, bohužiaľ až na zlomky sa z jeho diela nič nezachovalo.