Stropkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
OK |
||
Riadok 1:
{{Na úpravu}}'''Stropkov''' [nem. ''Stroppkau'', maď. Sztropkó, lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410; Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)] je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140) , rozlohou je na 121. mieste (179). Pod okres Stropkov spadá 42 obcí, pričom mesto má 2 mestské časti, [[Bokša|Bokšu]] a Sitník.
== Polohopis ==
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = mesto
Řádek 43 ⟶ 45:
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so žD západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne.
Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu mD
==
[[Bokša]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>DAG
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi šarišskou a zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej.
Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1.9.1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov.
'''SitníkJ'''
Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, GašpGk). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. PrG9 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúkySho Targu. Táto kolonizáciSDG
dm ra7)
14f. Štefan Kiseseci (1772)
sd16. Andrej Kdfasarda (d779)JH
43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)
Řádek 172 ⟶ 75:
46. Michal Rusnák (1960 – 1961)
47. Ladislav Paňko (1968 –
48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)
49. František
50. Jozef Kohút (1972 – 1981)
51. Ján
52. Andrej
53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)
54. Ján Horváth (1986 –
=== Primátori ===
|