Wikipédia

Stropkov: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
OK
Tegel (diskusia | príspevky)
2 463 editací
d Verzia používateľa 88.212.43.57 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od LuboSmajda
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Na úpravu}}'''Stropkov''' [nem. ''Stroppkau'', maď. Sztropkó, lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410; Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)] je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140) , rozlohou je na 121. mieste (179). Pod okres Stropkov spadá 42 obcí, pričom mesto má 2 mestské časti, [[Bokša|Bokšu]] a Sitník.
 
== Polohopis ==
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = mesto
Řádek 45 ⟶ 43:
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
}}Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so žD západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne.
 
'''Stropkov''' [nem. ''Stroppkau'', maď. Sztropkó, lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410; Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)] je okresným mestom v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140) , rozlohou je na 121. mieste (179). Pod okres Stropkov spadá 42 obcí, pričom mesto má 2 mestské časti, [[Bokša|Bokšu]] a Sitník.
Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu mD
 
== BITCHESPolohopis ==
Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v údolí rieky [[Ondava]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|cesta I/15]], ktorú v severnej časti križuje [[Cesta II. triedy 575 (Slovensko)|II/575]]. [[Svidník]] leží {{Km|13|m|w}} severozápadne, [[Bardejov]] {{Km|40|m|w}} západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne.
[[Bokša]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>DAG
 
Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 15 km.
 
== Časti mesta ==
[[Bokša]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref>
 
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi šarišskou a zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej.
 
Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1.9.1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. BokaBokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.

Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.
 
'''Sitník'''
 
Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.
 
Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov Máriou Teréziou z dôvodu, že v priebehu 18. storočia sa vyskytol v celej Európe mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice 18. storočia prichádzali Židia z oblasti Haliče.
 
V prvej polovici 20. storočia sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku 1968 si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili Panne Márii Vesmírnej. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.
 
Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.           
 
== Politika ==
Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa.
 
=== Richtári  ===
[[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|
Zakladacia listina kláštora františkánov z 25.8.1665
]]
1. Jakub (1466)
 
2. Michal (1520)
 
3. Juraj Bandas (1541)
 
4. Andrej Nosnák (1548)
 
5. Pavol Mohnach (1554)
 
6. Jakub Černenský (1569)
 
7. Joannes Potras (1601)
 
8. Tomáš Bodnár (1604)
 
9. Fedor Lizaičik (1637)
 
10. Ján Pálio (1690)
 
11. Ján Kiseľ (1702)
 
12. Ondrej Turanský (1720)
 
13. Juraj Cyprián (1767)
 
14. Štefan Kiseľ (1767)
 
15. František Geci (1772)
 
16. Andrej Kasarda (1778)
 
17. František Geci (1779)
 
18. Michal Cichý (1781)
 
19. Andrej Kiseľ (1782)
 
20. Michal Čižmár (1784)
 
21. Anton Čobej (1785)
 
22. František Geci (1791)
 
23. Ján Žila (1794)
 
24. Jozef Staško (1816)
 
25. Michal Gombár (1828)
 
26. Michal Gombár (1848)
 
27. Štefan Melioris (1864)
 
28. Anton Križanovský (1879)
 
29. Jozef Žanony (1879 – 1911)
 
30. Anton Hefter (1911 – 1912)
 
31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916)
 
32. Michal Staško (1919 – 1919)
 
33. Juraj Sooš (1919 – 1923)
 
34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928)
 
=== Správni a vládni komisári ===
35. Štefan Vankovič (1928 – 1928)
 
36. Samuel Amsel (1929 – 1938)
 
37. Ján Ciulis (1938 – 1939)
 
38. Štefan Ducko (1940 – 1943)
'''SitníkJ'''
 
39. Jozef Burák (1943 – 1944)
Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, GašpGk). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. PrG9 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúkySho Targu. Táto kolonizáciSDG
 
=== DGHDJDGHJDGHPredsedovia ===
40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945)
dm ra7)
 
41. Jozef Lehocký (1945 – 1950)
14f. Štefan Kiseseci (1772)
 
42. Ján Široký (1950 – 1951)
sd16. Andrej Kdfasarda (d779)JH
 
43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)
Řádek 75 ⟶ 172:
46. Michal Rusnák (1960 – 1961)
 
47. Ladislav Paňko (1968 – TFGED19701970)
 
48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)
 
49. František MGarcinH–Marcinčin (1970 – 1971)
 
50. Jozef Kohút (1972 – 1981)
 
51. Ján ObšajsSFHíkObšajsník (II.1981 – X.1981)
 
52. Andrej PrusákFGPrusák (XI.1981 – VI.1982)
 
53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)
 
54. Ján Horváth (1986 – 199HNFG01990)
 
=== Primátori ===
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Stropkov“