Relatívna výška vrcholu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Js282 (diskusia | príspevky)
d oprava odkazov
Js282 (diskusia | príspevky)
d oprava odkazov
Riadok 2:
[[Súbor:Topographic_prominence.png|thumb|upright=1.5|Mapa 3 hôr v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Maine]] s vyznačenými vrcholmi a kľúčovými sedlami. Relatívna výška vrchu jednotlivých hôr (zľava doprava) sú:<br />430{{--}}310 = 120 [[Stopa (jednotka dĺžky)|stop]]<br />570{{--}}530 = <span style="visibility:hidden">0</span>40 stôp<br />671{{--}}530 = 141 stôp]]
 
'''Relatívna výška vrcholu''' (niekedy tiež prominencia alebo význačnosť) je pojem, označujúci relatívnu výšku [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]]. Počíta sa ako [[prevýšenie]] (rozdiel výšok) medzi [[vrcholVrchol (topografie)vrchu|vrcholom]] a najvyšším (tzv. kľúčovým) [[Horské sedlo|sedlom]] s nejakým vyšším (tzv. [[materský vrchol|materským]]) vrchom. Inými slovami ide o počet výškových metrov, o ktoré musíme minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať stúpať na nejaký vyšší vrchol.<ref>[http://www.ultratisicovky.cz/products/prominence/ Definícia na Ultratisicovky.cz]</ref><ref>[http://peakbagger.com/Help/Glossary.aspx#prom Definícia na Peakbagger.com] ''(po anglicky)''</ref>
 
Alternatívna definícia využíva stúpajúcu [[hladina mora|hladinu mora]]{{--}}keby hladina mora stúpla až do takej výšky, ktorá by z vrcholu daného vrchu urobila najvyšší bod samostatného [[ostrov]]a, potom relatívna výška danej hory zodpovedá teoretickej [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] vrcholu pri takto zvýšenej hladiny mora.<ref>[http://www.peaklist.org/theory/orometry/article/Orometry_1.html Definícia na Peaklist.org] ''(po anglicky)''</ref>
Riadok 12:
* '''Kľúčové sedlo''' ({{V jazyku|eng|Key col}}){{--}}sedlo oddeľujúce daný vrch od materského vrcholu.<ref>[http://www.peaklist.org/theory/orometry/article/Orometry_2.html Definícia kľúčového sedla na Peaklist.org] ''(anglicky)''</ref> Pre najvyššie vrcholy [[Svetadiel|kontinentov]] alebo [[ostrov]]ov je kľúčovým sedlom hladina mora. Napríklad pre [[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]] je kľúčovým [[Ramzovské sedlo]], ktoré spája [[Králický Sněžník (pohorie)|masív Králického Sněžníku]] s [[Hrubý Jeseník (pohorie)|Hrubým Jeseníkom]] a teda aj vrchol Králického Sněžníku so svojím materským vrcholom [[Praděd]]om.<br />Podľa alternatívnej definície je kľúčové sedlo posledným miestom, ktoré je zaplavené, keď je daný vrch stúpajúcou hladinou mora oddelený od svojho materského vrchu a stane sa najvyšším vrchom samostatného ostrova.
* '''Izolácia''' ({{V jazyku|eng|Isolation}}){{--}}osamotenosť vrcholu, tj. najmenšia vzdialenosť vrcholu k nejakému vyššiemu bodu.<ref>[http://www.peakbagger.com/Help/Glossary.aspx#isolation Definícia izolácie na Peakbagger.com] ''(anglicky )''</ref> Vyšší bod nemusí byť na materskom vrchole ani na najbližšom vrchole, môže byť aj na inom vrchu, ktorá má vzdialenejši vrchol, ale má bližšie [[úbočie]] (svah) s vyššou nadmorskou výškou. Napríklad pre [[Stříbrné návrší]] je materským vrcholom [[Studniční hora]], najbližším vrcholom [[Luční hora]], ale izolácia je daná vzdialenosťou od svahu [[Stříbrný hřbet|Stříbrného hřbetu]].
* '''Dominancia''' ({{V jazyku|eng|Dominance}}){{--}}percentuálne vyjadrenie relatívnej výšky vrcholu vzhľadom k nadmorskej výške. Mount Everest je 100 % dominantný, zatiaľ čo [[K2 (vrch)|K2]] ju má len 47 %. [[Gerlachovský štít]] ju má 89 %, zatiaľ čo [[Lomnický štít]] len 17 %. [[Sněžka]] má dominanciu 75 %, zatiaľ čo Luční hora 11 %. Spravidla teda platí, že najvyšší vrch pohoria je najdominantnejšia a druhá najvyššia je výrazne menej dominantná. Zaujímavou výnimkou sú [[Smrk (Jizerské hory)|Smrk]] (16 %) a [[Jizera (vrch)|Jizera]] (21 %) - SmrekSmrk je síce najvyšším vrchom českej časti [[Jizerské hory|Jizerských hôr]], ale s materským vrcholom (poľskou [[Vysoká kopa|Wysokou kopou]]) má výrazne plytšie kľúčové sedlo než má Jizera so Smrkom.
* '''"Mokrá" relatívna výška''' ({{V jazyku|eng|Wet prominence}}){{--}}relatívna výška vrcholu tak, ako je opísaná v tomto článku. U najvyšších hôr kontinentov alebo ostrovov sa počíta od hladiny mora.<ref name="SuchaMokra">Adam Helman, ''The Finest Peaks: Prominence and other Mountain Measures'', Trafford, 2005, ISBN 1-4120-5994-1.</ref>
* '''"Suchá" relatívna výška''' ({{V jazyku|eng|Dry prominence}}){{--}}alternatívny druh relatívnej výšky vrcholu, ktorý nezohľadňuje hladinu mora a počíta tak aj s podmorskými sedlami a vrchmi.<ref name="SuchaMokra" /> Suchá relatívna výška najvyššieho vrcholu kontinentu alebo ostrova sa potom počíta ako mokrá relatívna výška plus prevýšenie od najvyššieho podmorského sedla.
Riadok 206:
| align=right|<span style='visibility:hidden'>0</span>958 m
| align=center|56%
| [[Rovná hora (sedlo)|Rovná hora]]
| [[Babia hora]]
|-
Riadok 224:
| align=right|<span style='visibility:hidden'>0</span>791 m
| align=center|49%
| [[Vrchvarta|sedlo Vrchvrata]]
| [[Gerlachovský štít]]
|-
Riadok 242:
| align=right|<span style='visibility:hidden'>0</span>756 m
| align=center|39%
| [[sedlo Priehyba (Nízkesedlo v Kráľovohoľských TatryTatrách)|sedlo Priehyba]]
| [[Ďumbier]]
|-
Riadok 318:
|-
| align=right|17.
| [[Čierna hora (Levočskévrch vrchyv Levočských vrchoch)|Čierna hora]]
| [[Levočské vrchy]]
| align=right|1289 m
Riadok 336:
|-
| align=right|19.
| [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Veľká Javořina]]
| [[Biele Karpaty|Bílé Karpaty]]
| align=right|<span style='visibility:hidden'>0</span>970 m
| align=right|<span style='visibility:hidden'>0</span>580 m
Riadok 345:
|-
| align=right|20.
| [[Sitno (Štiavnické vrchyvrch)|Sitno]]
| [[Štiavnické vrchy]]
| align=right|1009 m
Riadok 363:
|-
| align=right|22.
| [[Bystrá (Západnévrch Tatryv Západných Tatrách)|Bystrá]]
| [[Tatry]]
| align=right|2248 m
Riadok 372:
|-
| align=right|23.
| [[Šíp (Veľká Fatravrch)|Šíp]]
| [[Veľká Fatra]]
| align=right|1170 m
Riadok 390:
|-
| align=right|25.
| [[Minčol (vrch v Oravskej Magure)|Minčol]]
| [[Oravská Magura]]
| align=right|1396 m