Slovenská populárna hudba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →90. roky 20. storočia: wikilinky, replaced: Repete (relácia) → Repete (televízna relácia) AWB |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 14:
V [[Bratislava|Bratislave]] sa zábavnými strediskami stávali [[viecha|viechy]] a tzv. koncertné kaviarne. Často v nich hrávali študenti hudobných škôl, [[konzervatórium|konzervatória]], hudobníci s klasickým hudobným vzdelaním, z [[róm]]skych hudobníkov to boli tí, ktorí poznali [[nota|noty]]. Prvý nočný bar s názvom ''American Bar'' bol v Bratislave založený v roku [[1915]]. Neskôr na začiatku 20. rokov vznikali ďalšie nočné podniky ([[Reduta]], [[Bristol]], [[Astória]], [[Moderna]]...) s ponukou [[revue|revuálnych]] programov a tanečnej hudby. V roku 1926 bola v Bratislave otvorená [[reštaurácia]] ''Estebissement Adlon'', v ktorej hrávali pozvané zahraničné [[džez]]ové kapely. V týchto časoch sa začali stávať súčasťou salónnych ansáblov aj hráči na [[trúbka|trúbku]], [[saxofón]], či na [[bicie]]. Známe hudobné formácie zo zábavných podnikov dotávali príležitosť hrávať v [[rozhlas|rozhlasových vysielaniach]]. Výraznejšie sa vo vysielaní začali bratislavské kapely presadzovať od roku [[1926]], t. j. od roku, kedy vznikla bratislavská pobočka [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]]. V roku [[1929]] vznikol Orchester Rádiožurnálu, hrajúci repertoár zväčša zameraný na populárnu hudbu, ktorú tvorili predovšetkým obľúbené úryvky [[opereta|operiet]] a [[suita (hudba)|suít]]. V priebehu 30. rokov začala do hudobného vysielania prenikať aj hudba zábavného tanečného charakteru, hrávaná cigánskymi kapelami v kaviarniach Reduta a [[Štefánka]], hudba niektorých dobových džezových zoskupení, koncerty vojenského orchestra z [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]], či ľudovej hudby [[Samko Dudík|Samka Dudíka]].
Koncom 30. rokov sa v zahraničných médiách šíril džez, swing, [[country and western]], či iné populárne žánre, no v Čechách a na Morave bola po tlakom fašistickej propagandy populárna hudba zakázaná. Situácia spätá s populárnou hudbou sa aj u nás v tomto období komplikovala, nakoľko kultúrnu politiku novovzniknutého [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] začalo regulovať [[Nemecko]]. Nemecká fašistická propaganda poukazovala na to, že tento druh kultúry je produktom nečistých [[rasa|rás]] ([[žid]]ovskej, a [[černoch|černošskej]]). Pre mládež sa tak swing stal jedným zo symbolov odporu proti obmedzenosti diktatúry totalitného režimu. Obmedzovanie zo strany [[nacista|nacistov]], dokonca od roku 1941 zákaz tanca a spolitizovanie kultúry, vyvolal u mládeže opačnú reakciu, odpor voči režimu a zvýšil záujem o populárnu hudbu. V období [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] mnoho českých džezových umelcov končilo v [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]], či v [[emigrácia|emigrácii]].
Na Slovensku nebol voči nemeckým kultúrnym požiadavkam výraznejší odpor. U obyvateľstva [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] v období 2. svetovej vojny dominoval záujem o [[ľudová hudba|ľudovú hudbu]]. Kladný vzťah k národným kultúrnym tradíciám nebol v rozpore s predstavami vládnucich nacistických strán.<ref name="revue">[http://www.historickarevue.com/?id=archiv_dzez Historická revue: džez]</ref>
| |||