Disketa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ED stands for extra-high density, not extended density
Riadok 135:
* HD – High Density
* ED – Extra-high Density
* LS – Laser ServoService
* HiFD – High capacity Floppy Disk
* SS – Single Sided
Riadok 144:
 
== Princíp záznamu ==
Vlastný záznam dát na magnetický kotúč využíva fyzikálny proces – [[magnetizácia|magnetizáciu]]. Pri nej dochádza k zmagnetovaniu molekúl materiálu vplyvom [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] hláv disketovej mechaniky a vytvoreniu tzv. magnetických domén. Domény si môžeme predstaviť ako malé permanentné [[magnet]]y. Ich orientácia (orientácia ich magnetického poľa) je daná spôsobom zmagnetovania na danom mieste. Takto je možné vytvoriť miesta s rôznou orientáciou poľa, čo zodpovedá [[binárny kód|binárnemu]] zápisu logických jednotiek a núl. Jedna doména teda predstavuje jeden [[bit]] informácie. Domény si uchovávajú orientáciu poľa dokiaľ nedôjde k ich zmene opätovným pôsobením magnetického poľa. Ide teda o [[semipermanentný]] zápis. Disketa je teda citlivá na magnetické polia a je ju nutné pred nimi chrániť, inak dôjde k strate údajov z diskety. Typickými „ničiteľmi“ záznamu na disketách sú [[obrazovkový monitor|obrazovkové monitory]], [[reproduktor|reprák]]y a [[mobilný telefón|mobilnételefoničné telefónyprístroje]].
 
== [[formátovanie (médium)|Formát]] ==
Riadok 156:
Prvým pokusom bolo (rok 1991) zvýšenie hustoty záznamu z HD (high density) na ED (extra density), zvýšením počtu stôp (track) na dvojnásobok. Problémom bolo, že nový formát vyžadoval nové mechaniky, a nové diskety mali problémy s čítaním v starších mechanikách. Zároveň sa v období vzniku tohto formátu začali hojne využívať zapisovateľné CDR disky, a tak sa táto technológia neujala.
 
V tom istom roku vznikla mechanika na optickom princípe ([[magnetooptická mechanika]]) alebo tiež LS (Laser ServoService) mechanika. Mechanika čítala špeciálne magnetooptické diskety o veľkosti 3½“, ale zároveň dokázala čítať aj klasické diskety 1,44 MB. Prvé mechaniky používali kapacitu 20 MB, neskôr 120 MB (LS 120) a 240 MB (LS 240). Nastupujúca technika zapisovateľných ([[CD]]R) a prepisovateľných [[CD]] diskov ([[CD]]RW) s kapacitami 650 – 700 MB však neurobila priestor pre rozšírenie tejto technológie. Napriek tomu sa tieto mechaniky vyrábali až do konca 20. storočia.
 
Mechaniky sa pokúšali vytlačiť aj iné technológie – mechaniky [[ZIP]] a [[JAZZ]], Flextra, Floptical Disc, ktoré síce mali pružnosť mechaník FDD (rýchla výmena prepisovateľného média, okamžité uvoľnenie kapacity pri zmazaní súboru, okamžitý zápis bez prídavného softvéru), ale napriek tomu nenašli širšie uplatnenie.