Ischemická choroba srdca: Rozdiel medzi revíziami

V prípade nedostatočného účinku uvedenej liečby (označovanej aj ako "konzervatívna") môže sa individuálne zvážiť [[Revaskularizácia|revaskularizačná]] liečba - obnovenie prietoku cez zúženú koronárnu tepnu. Aby sa zistilo, či myokard za zúžením koronárnej tepny je revaskularizáciou zachrániteľný, je možné vykonať testy jeho viability (životaschopnosti). Volí sa buď perkutánna koronárna intervencia, teda liečba cez katéter zavedený cez tepny, ktorým sa do postihnutého úseku koronárnej tepny zavedie  balónik a jeho nafúknutím sa zúžené miesto rozšíri (koronárna angioplastika), alebo aj kovový stent - sieťovinová trubička, ktorá ošetrené miesto vystuží a bráni opätovnému zužovaniu. Druhou možnosťou je chirurgické preklenutie zúženia koronárnej tepny - našitie koronárneho bypassu. Po takomto zákroku pacient dlhodobo dostáva liečbu, ktorá obmedzuje zhlukovanie krvných doštičiek a tým tvorbu krvnej zrazeniny v mieste poškodenej cievnej steny ( antitrombotická liečba) - kyselina acetylsalicylová a P2Y12 inhibítor (clopidogrel, prasugrel a pod.). Súbežne podľa stavu dostáva ďalšie medikamenty, ktoré sú súčasťou konzervatívneho postupu.

 

 

Prvým a určitý čas aj jediným príznakom ischemickej choroby srdca môže byť aj arytmia (porucha srdcového rytmu). Liečba arytmii je samostatnou problematikou, platí však, že prvým krokom má byť liečba vyvolávajúcej príčiny, v tomto prípade ischémie myokardu.