Protón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravenie chyby |
typo gram |
||
Riadok 33:
| Stavebné kvarky: || [[horný kvark|horný]], [[dolný kvark|dolný]]
|-
| [[Pokojová energia]]: || 938,271 998 (38) MeV
|-
| [[Camptonov efekt]]: || 1,321
|-
| [[Magnetický moment]]: || 1,410
|-
| [[g-Faktor]]: || 5,585 694 701 (56)
|}
'''Protón''' ('''p<sup>+</sup>''', '''H<sup>+</sup>''') (z [[grécke jazyky|gréčtiny]] protos
Protón je považovaný za stabilnú časticu, podľa niektorých teórií sa ale môže rozpadať s [[polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] vyše 10<sup>35</sup> rokov. Overenie tejto [[hypotéza|hypotézy]] je stále mimo rozlišovacie schopnosti súčasných experimentálnych zariadení a prípadný rozpad protónu preto nemohol byť doteraz pozorovaný. Jadrom najbežnejšieho [[izotop]]u [[vodík]]u je jediný protón. Ostatné atomárne jadrá sa skladajú z protónov a [[neutrón]]ov priťahovaných k sebe silnou interakciou. Protónové číslo určuje chemické vlastnosti [[atóm]]u ako chemického prvku.
Riadok 48:
Protón ako časticu zaraďujeme medzi [[baryón]]y a skladá sa z dvoch [[kvark]]ov ''u'' a jedného ''d'', ktoré sa priťahujú silnou [[interakcia|interakciou]], sprostredkovanou [[gluón]]mi. [[Antičastica]] protónu je [[antiprotón]], ktorý má rovnako veľký náboj, len opačného znamienka.
Pretože [[elektromagnetická sila]] je rádovo silnejšia ako [[gravitačná sila]], musí byť náboj protónu rovnako veľký ako náboj [[elektrón]]u, inak by celková kladná či záporná odpudivosť (podľa toho, ktorý by bol väčší
V [[chémia|chémii]] a v [[biochémia|biochémii]] je protón aj označenie pre [[ión (častica)|ión]] [[vodík]]a.
Riadok 62:
== História ==
Protón objavil [[Ernest Rutherford]] v roku [[1918]]. Pozoroval, že [[alfa častica]] vystrelená do plynného [[dusík]]a sa v jeho oscilačnom detektore javí rovnako ako jadro vodíka. Rutherforf určil, že zdrojom jadier [[vodík]]a musí byť [[dusík]] a preto musí obsahovať jadro vodíka. Myslel si, že jadrá vodíka, o ktorých vedel, že majú atómové číslo 1, sú elementárne častice. Preto ich pomenoval protón, podľa gréckeho ''protos''
== Technologické využitie ==
Protóny majú vlastnosť [[spin]], ktorá bola objavená pomocou [[nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie]]. Pri NMR sa [[magnetické pole]] využíva k detegovaniu zatienenia okolo protónov v jadre látky, ktoré spôsobuje okolitý mrak [[elektrón]]ov. Vedci z neho môžu získať informácie o usporiadaní molekulárnej štruktúry látky.
Zámer využívať vlastnosti urýchlených protónov v medicíne na liečbu onkologických ochorení predložil Robert. R. Wilson v roku 1946. Táto idea bola prvýkrát uskutočnená v roku 1954 v Berkeley. Na Slovensku by mal zavedeniu protónovej terapie pomôcť projekt [[Cyklotrónové centrum Slovenskej republiky|Cyklotrónového centra Slovenskej republiky]].<ref>Hanula, M, Ružička, J, 2007, Proton Therapy of Tumours and the Possibilities of Its Introduction in the Slovak Republic, Acta Physica Universitatis Comenianae, Vol. XLVIII-XLIX, Number 1&2 (2007
== Antiprotón ==
Riadok 81:
<references />
{{častice}}
| |||