Srdcové zlyhanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Prerobené citácie |
||
Riadok 4:
<small>''Rozdelenie krvného obehu na telový a pľúcny je riešením problému, ako dosiahnuť dostatočne vysoký krvný tlak na zabezpečenie prietoku krvi celým telom a súčasne primerane nízky na to, aby tekutina krvi neunikala z jemných pľúcnych kapilár do pľúcnych alveolov - to sa práve deje, ak zlyhávajúca ľavá komora nedostatočne odčerpáva krv z pľúcneho obehu, tlak v pľúcnych kapilárach stúpa a tekutina uniká do pľúcnych alveolov, čím obmedzuje dýchanie. Zlyhávanie pravej komory vedie k ukladaniu tekutiny v tkanivách - opuchu, ale bezprostredne neohrozuje život pacienta.''</small>
Srdcové zlyhanie je chorobou starších pacientov. Výskyt u žien a mužov sa výrazne nelíši. Jeho výskyt vo veku 70-80 rokov sa odhaduje na 20-30%. Je častou príčinou hospitalizácie a častou bezprostrednou príčinou smrti. Polovica pacientov so srdcovým zlyhaním umiera do 5 rokov. Výskyt srdcového zlyhania rastie v náväznosti na zvyšovanie priemerného veku populácie a postupné znižovane počtu úmrtí na iné choroby.
Srdcové zlyhanie sa rozdeľuje na akútne (náhle) a chronické (postupné). Toto delenie má praktický význam, pretože liečebné postupy sa pri akútnom a chronickom zlyhaní zásadne líšia. Akútne zlyhanie môže vzniknúť v dôsledku nového akútneho ochorenia, alebo zhoršením chronického zlyhávania následkom komplikácie, pridruženej choroby, nedodržania liečebného režimu, prípadne len nadmernej fyzickej záťaže.
Riadok 26:
* NYHA IV – akákoľvek telesná záťaž je vylúčená, ťažkosti sú prítomné aj v pokoji
== Príčiny srdcového zlyhania<ref name=":1" /> ==
Chronické pravostranné srdcové zlyhanie je časté u pacientov s chronickými pľúcnymi ochoreniam (napr. [[chronická obštrukčná choroba pľúcna]] - CHOCHP, choroby pľúcneho tkaniva vrodené alebo získané - pľúcna fibróza, systémové choroby spojiva), pri neliečených chlopňových chybách a chorobách pľúcneho obehu. Akútne zlyhanie pravej srdcovej komory najčastejšie zapríčiňuje [[pľúcna embólia]], zriedkavejšie príčiny sú tamponáda pri nahromadení tekutiny v osrdcovníku alebo poškodenie chlopne. Rozpoznanie zriedkavého izolovaného zlyhania pravej srdcovej komory pri infarkte myokardu pravej komory môže zásadne ovplyvniť liečebný postup.
Riadok 35:
Ťažké akútne ľavokomorové zlyhanie môže vyústiť do [[Kardiogénny šok|kardiogénneho šoku]] s vysokou úmrtnosťou napriek intenzívnej liečbe.
== Diagnostika<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sovari AA|meno=|titul=Cardiogenic Pulmonary Edema|url=https://emedicine.medscape.com/article/157452-overview|dátum vydania=2016-12-22|dátum prístupu=2017-11-23|vydavateľ=Medscape, New York}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=The Task Force for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure of the European Society of Cardiology (ESC)|meno=|titul=2016 ESC Guidelines for the diagnosis and treatment of acute and chronic heart failure|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=2016|číslo=37|strany=2129–2200|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ==
===Príznaky ===
Najčastejším príznakom je dýchavica, ktorej intenzita je úmerná závažnosti ochorenia. V štádiu terminálneho pľúcneho edému je spojená s vykašliavaním ružovej peny. Pravidelným, ale málo špecifickým príznakom je celková slabosť, nevýkonnosť, únava. Pocit búšenia alebo nepravidelnej činnosti srdca je spojený so sprievodnými poruchami srdcového rytmu. Tie môžu spôsobovať aj závraty. Zlyhávanie srdca sa prejavuje tiež vzostupom hmotnosti v dôsledku kongesie. Prebytočná tekutina je z tela odstraňovaná počas telesného pokoja prevažne v noci, takže pacientov spánok je rušený nútením na močenie (nyktúria).
Riadok 57:
[[Echokardiografia|Echokardiografickým]] vyšetrením je možné stanoviť druh a mieru poruchy funkcie srdcových komôr. Dá sa posúdiť miera poruchy systolickej a diastolickej funkcie, detekovať morfologické zmeny, ako je rozšírenie oddielov srdca a zhrubnutie sien komôr, zistiť prítomnosť tekutiny v osrdcovníku aj pohrudničnej dutine. Je dôležité pri hľadaní príčiny zlyhania srdca - dokáže odhaliť infarkt myokardu, vrodené aj získané chlopňové chyby a aj mnohé vzácne a ináč nezistiteľné ochorenia - nádory srdca, tamponádu atď.
===Laboratórne vyšetrenia<ref name=":2" /> ===
Pri srdcovom zlyhaní sú typicky zvýšené hladiny [[natriuretického peptidu]] (BNP - Brain-type Natriuretic Peptide), nanešťastie, vyšetrenie je málo špecifické a pozitívne aj pri dýchavici pri pľúcnych ochoreniach. Význam má vyšetrenie hladiny [[Troponín|troponínu]], čo je indikátor rozpadu [[Kardiomyocyt|kardiomyocytov]] (buniek srdcového svalu). Jeho hladina môže byť pri chronickom srdcovom zlyhaní trvalo nepatrne zvýšená, pri akútnom infarkte myokardu prudko stúpa a môže tak objasniť príčinu akútneho srdcového zlyhania.
Riadok 64:
Bývajú potrebné aj ďalšie vyšetrenia, zamerané na diagnostiku a liečbu ochorenia, ktoré srdcové zlyhanie spôsobilo.
== Liečba chronického srdcového zlyhania<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> ==
Najúčinnejšia liečba je [[kauzálna terapia]], t.j. liečba príčiny srdcového zlyhania. Výrazne prínosná býva liečba chlopňovej chyby, artériovej hypertenzie, porúch funkcie štítnej žľazy, niekedy aj závažnej arytmie. Liečba ischemickej choroby srdca býva problematickejšia, podobne sú ťažko liečbou ovplyvniteľné ochorenia pľúc, ktoré zlyhávanie srdca spôsobili alebo komplikujú. Jednoduchšia a preukázateľne prínosná je liečba [[Málokrvnosť|málokrvnosti]], pokiaľ je u pacienta zistená.
Riadok 91:
Život pacientov môže predĺžiť implantácia [[Kardioverter / defibrilátor|kardiovertera / defibrilátora]] (ICD -Implantable Cardioverter -Defibrillator), čo je automatické zariadenie podobné kardiostimulátoru, schopné automaticky rozpoznať a liečiť život ohrozujúce poruchy srdcového rytmu.
===Mechanické podporné zariadenia<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Shekar K, Gregory SD, Fraser JF|meno=|titul=Mechanical circulatory support in the new era: an overview.|periodikum=Critical Care published online|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-03-16|ročník=2016|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ===
U pacientov s konečným zlyhaním srdca, kde nie je nádej na obnovu jeho funkcie, je možné použiť podporné zariadenia (MCS - Mechanical Circulatory Support), ktoré preberajú časť funkcie srdcovej komory, väčšinou ľavej (LVAD - Left Ventricle Assist Devices , napríklad HeartMate III alebo Impella), čo sú nepulzačné čerpadlá, ktoré sa operačne pripájajú medzi hrot ľavej komory a aortu. Ide najmä u pacientov do 60 rokov bez závažnej poruchy funkcie iných orgánov, u ktorých sa neočakáva skoré úmrtie z inej príčiny. Pôvodne boli tieto zariadenia určené pre čakateľov na transplantáciu srdca alebo u pacientov na preklenutie kritického obdobia akútnych ochorení srdca. Ukázalo sa však, že dokážu fungovať aj celé roky a stávajú sa aj trvalým riešením. Ich dlhodobá prevádzka však často býva sprevádzaná komplikáciami.
Riadok 98:
===Ďalšie metódy ===
Nedostatočná účinnosť liekov a obmedzená dostupnosť liečby mechanickými podpornými zariadeniami či transplantáciou vedie k skúšaniu ďalších dostupnejších postupov, založených na mechanickej podpore krvného obehu - CCM (Cardiac Contractility Modulation) <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Abi-Samra F, Gutterman,D|meno=|titul=Cardiac contractility modulation: a novel approach for the treatment of heart failure.|periodikum=Heart Fail Rev|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Springer|miesto=|dátum=|ročník=2016|číslo=21|strany=654-660|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>pomocou neexcitačných elektrických signálov, produkovaných zariadením, podobným kardiostimulátoru, alebo neuromodulácii srdcového parasympatického nervového systému<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuck K-H|meno=|titul=New devices in heart failure: a European Heart Rhythm Association report.|url=https://www.escardio.org/static_file/Escardio/Subspecialty/EHRA/Documents/EHRA-New%20devicesHF_small.pdf|dátum vydania=19.7.2017|dátum prístupu=25.11.2017|vydavateľ=European society of Cardiology}}</ref>. Úspešne sa testuje vytvorenie malého skratu z ľavej do pravej srdcovej predsiene, čím sa zníži tlak v pľúcnom obehu bez ohrozenia cirkulácie v telovom obehu; táto metóda je však účinná len u špecifickej skupiny pacientov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Stiles S|meno=|titul=Device Therapy for Preserved-EF Heart Failure? Shunt Eases Left-Atrial Pressures in REDUCE LAP-HF I November 24, 2017|url=https://www.medscape.com/viewarticle/889146|dátum vydania=24.11.2017|dátum prístupu=26.11.2017|vydavateľ=Medscape, New York}}</ref>.
Akútne srdcové zlyhanie je život ohrozujúci stav, pri ktorom nedostatočne účinná alebo oneskorená liečba znamená zvýšenie rizika, že pacient bude potrebovať resuscitačnú starostlivosť alebo umrie.
Prioritu má liečba ochorenia, ktoré spôsobilo akútne srdcové zlyhanie, napríklad závažnej arytmie, mechanickej komplikácie v krvnom obehu alebo infarktu myokardu, a to vrátane intervenčných postupov, ak sú k dispozícii. Ak je príčinou závažné zvýšenie
''Historicky najstaršou, ale okamžite účinnou liečbou, ktorej mechanizmus účinku je podobný infúzii nitroglycerínu, je venepunkcia, teda odobratie niekoľko sto mililitrov krvi zo žily, čím sa znížil prísun krvi zo žíl do pľúcneho obehu a nasledovne sa zmiernila pľúcna kongesia. Ojedinele, ale úspešne sa používala až do zavedenia liečby nitroglycerínom alebo nitroprussidom. (Venepunkciu ako liečebnú metódu kompromitovalo, že bola používaná aj v situáciach, kde bola vyslovene škodlivá). Ďalšie postupy, ako umiestnenie pacienta do polosediacej polohy so spustenými nohami a podviazanie dolných končatín, aby sa zabránilo návratu žilnej krvi, majú neistý účinok. Medzi tradičné postupy patrí aj paušálna inhalácia kyslíka, ktorá môže byť pri normálnej saturácii krvi kyslíkom kontraproduktívna. Nebol exaktne potvrdený ani priaznivý efekt podania morfínu. Zo štandardného postupu boli vypustené predtým paušálne podávané kardiotoniká, napr. digoxin.''
Riadok 124:
Pri poklese saturácie krvi kyslíkom pod 90% má pacient inhalovať [[kyslík]] cez masku. S nepresvedčivým výsledkom ohľadne zlepšenia prežívania pacientov sa používajú prístrojové režimy dýchania CPAP (Continuous Positive Airway Pressure) alebo BiPAP (Bilevel Positive Airway Pressure), s cieľom zvýšiť tlak v dýchacích cestách a udržať rozvinuté pľúcne alveoly.
=== Resuscitačná starostlivosť<ref name=":2" /> ===
V prípade, že uvedené prostriedky nie sú dostačujúce a stav pacienta sa zhoršuje, prípadne prechádza do kardiogénneho šoku (charakterizovaného poklesom saturácie krvi kyslíkom a poklesom krvného tlaku), je potrebné vykonať [[Endotracheálna intubácia|endotracheálnu intubáciu]] a pacienta napojiť na [[Umelá pľúcna ventilácia|umelú pľúcnu ventiláciu]], spravidla v režime s pozitívnym tlakom na konci výdychu (PEEP - Positive End-expiratory Pressure), ktorá tiež priaznivo ovplyvňuje pľúcnu kongesciu. Takíto pacienti musia byť liečení na jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde sú možnosti nepretržitého monitorovania vitálnych funkcii, EKG, krvného tlaku, saturácie krvi kyslíkom, prípadne merania tlaku v zaklinení pulmonálnej artérie, ktorý odzrkadľuje aktuálne tlakové pomery v pľúcnych kapilárach (PCWP - Pulmonary Capillary Wedge Pressure).
Riadok 130:
== Zdroje ==
<references />
▲* Klener, Pavel et al.: ''Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.'' Praha, Galén, 2006. str. 185 - 274.
▲* Hradec J, Býma S: ''Doporučený diagnostický a léčebný postup pro všeobecné praktické lékaře - chronické srdeční selhání.'' Společnost všeobecného lékařství ČLS JEP, 2011
▲* Mebazaa, A et al.: ''Recommendations on pre-hospital and earlyhospital management of acute heart failure: a consensus paper from the Heart Failure Association of the European Society of Cardiology, the European Society of Emergency Medicine and the Society of Academic Emergency Medicine – short version.'' European Heart Journal, Advance Access published May 21, 2015 doi:10.1093/eurheartj/ehv066
[[Kategória:Choroby obehovej sústavy]]
[[Kategória:Choroby srdca]]
| |||