Nacistický vyhladzovací tábor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Informácie o táboroch počas vojny: gramatika |
|||
Riadok 76:
[[20. január]]a [[1942]], sa stretli viacerí nacistickí pohlavári vo [[Wannsee]] blízko [[Berlín]]a, aby prediskutovali svoje videnie židovskej otázky. Toto stretnutie je známe ako [[konferencia vo Wannsee]]. V priebehu 90 minút sa dohodli na pláne likvidácie Židov, ktorí sa nachádzali v krajinách pod kontrolou nacistického Nemecka. Okamžitá likvidácia sa mala vzťahovať najmä na osoby, ktoré neboli vhodné na ťažkú prácu. Muži a ženy, ktorí boli na prácu vhodní, boli nútení otrocky pracovať, za nedostatku adekvátne výživnej stravy, čo malo za následok buď priamo smrť, alebo zhoršenie pracovných výkonov, ktoré boli bedlivo sledované. Takíto práce neschopní boli zvyčajne tiež popravovaní. Administratívnu kontrolu nad tábormi malo vedenie SD, kde pri tejto činnosti zohrával významnú funkciu [[Adolf Eichmann]].
Samostatnou kapitolou vo vyhladzovacích táboroch boli zlé hygienické podmienky, únava z ťažkej fyzickej práce spojené s nedostatočnou stravou, ktoré si medzi väzňami žijúcimi v preplnených, špinou a všami zamorených barakoch spôsobovali epidémie rôznych chorôb, predovšetkým však š[[kvrnitý týfus|škvrnitého týfusu]]. Nacistickí lekári v táboroch tieto epidémie zámerne podporovali, resp. proti nim neviedli systematickú ochranu, pretože takáto likvidácia väzňov bola jednou z najlacnejších.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Baumslagová | meno = Naomi | autor = | odkaz na autora = | titul = Vražedná medicína : nacističtí lékaři, pokusy na lidech a tyfus | vydanie = | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 278 | url = | isbn = 978-80-206-1379-0 | kapitola = | strany = 82 | jazyk = }}</ref>
Novým prostriedkom likvidácie sa v priebehu roku [[1942]] stali [[plynová komora|plynové komory]], v ktorých bola na obete sypaná jedovatá látka na báze [[kyanovodík]]a, označovaná [[Cyklón B]]. Plynové komory boli zväčša upravené ako veľké [[sprcha|sprchy]], aby u novopríchodzích do tábora, nevyvolávali žiadne obavy. Po usmrtení všetkých osôb v plynovej komore, boli ich ostatky maximálne zúžitkované. Zvláštne oddiely väzňov, označované ako [[Sonderkommando]], mali za úlohu odoberať [[zlato|zlaté]] zuby a vlasy mŕtvych. Následne boli mŕtve telá presunuté do blízkych [[krematórium|krematórií]], kde ich spaľovali v [[pec]]iach.▼
▲Novým prostriedkom likvidácie sa v priebehu roku [[1942]] stali [[plynová komora|plynové komory]], v ktorých bola na obete sypaná jedovatá látka na báze [[kyanovodík]]a, označovaná [[Cyklón B]]. Táto látka sa pôvodne dodávala do táborov ako insekticíd na boj proti všiam, na ktorý sa však v praxi nebola používaná. Plynové komory boli zväčša upravené ako veľké [[sprcha|sprchy]], aby u novopríchodzích do tábora, nevyvolávali žiadne obavy. Po usmrtení všetkých osôb v plynovej komore, boli ich ostatky maximálne zúžitkované. Zvláštne oddiely väzňov, označované ako [[Sonderkommando]], mali za úlohu odoberať [[zlato|zlaté]] zuby a vlasy mŕtvych. Následne boli mŕtve telá presunuté do blízkych [[krematórium|krematórií]], kde ich spaľovali v [[pec]]iach.
[[Súbor:Fotothek df pk 0000125 008.jpg|náhľad|Príslušníci Sonderkommanda pri vkladaní mŕtveho tela do pece krematória v tábore Majdanek]]
Vyhladzovacie tábory [[koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]], [[koncentračný tábor Belzec|Bełżec]] a [[koncentračný tábor Sobibor|Sobibór]] začali fungovať počas [[operácia Reinhard|operácie Reinhard]], krycieho názvu vyvražďovania poľských Židov. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz II]] bol súčasťou [[Koncentračný tábor Auschwitz|osvienčimského komplexu]] pracovných táborov, podobne ako [[koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Tábory postavené pre akciu Reinhard ale tiež [[koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] boli zvlášť určené pre vyhladzovanie, boli vystavené zvlášť na to, aby v nich bolo možné vraždiť veľké množstvá ľudí, v priebehu niekoľkých hodín po ich príchode. Jedinými väzňami, ktorí v tábore neboli okamžite usmrtení, boli tí, ktorí boli použití počas procesu likvidácie – na vyberanie mŕtvych tiel z plynových komôr a ďalšie činnosti až do ich následnej kremácie. Preto boli tieto tábory pomerne malé, a poskytovali iba malé ubytovacie kapacity, transportované osoby boli preto najčastejšie presvedčené, že je tábor iba dočasnou prestupnou zastávkou na ceste ďalej na východ do pracovných táborov.
| |||