Nacistický vyhladzovací tábor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 76:
[[20. január]]a [[1942]], sa stretli viacerí nacistickí pohlavári vo [[Wannsee]] blízko [[Berlín]]a, aby prediskutovali svoje videnie židovskej otázky. Toto stretnutie je známe ako [[konferencia vo Wannsee]]. V priebehu 90 minút sa dohodli na pláne likvidácie Židov, ktorí sa nachádzali v krajinách pod kontrolou nacistického Nemecka. Okamžitá likvidácia sa mala vzťahovať najmä na osoby, ktoré neboli vhodné na ťažkú prácu. Muži a ženy, ktorí boli na prácu vhodní, boli nútení otrocky pracovať, za nedostatku adekvátne výživnej stravy, čo malo za následok buď priamo smrť, alebo zhoršenie pracovných výkonov, ktoré boli bedlivo sledované. Takíto práce neschopní boli zvyčajne tiež popravovaní. Administratívnu kontrolu nad tábormi malo vedenie SD, kde pri tejto činnosti zohrával významnú funkciu [[Adolf Eichmann]].
Samostatnou kapitolou vo vyhladzovacích táboroch boli zlé hygienické podmienky, únava z ťažkej fyzickej práce spojené s nedostatočnou stravou, ktoré si medzi väzňami žijúcimi v preplnených, špinou a všami zamorených barakoch spôsobovali epidémie rôznych chorôb, predovšetkým však
Novým prostriedkom likvidácie sa v priebehu roku [[1942]] stali [[plynová komora|plynové komory]], v ktorých bola na obete sypaná jedovatá látka na báze [[kyanovodík]]a, označovaná [[Cyklón B]]. Táto látka sa pôvodne dodávala do táborov ako insekticíd na boj proti všiam, na ktorý sa však v praxi nebola používaná. Plynové komory boli zväčša upravené ako veľké [[sprcha|sprchy]], aby u novopríchodzích do tábora, nevyvolávali žiadne obavy. Po usmrtení všetkých osôb v plynovej komore, boli ich ostatky maximálne zúžitkované. Zvláštne oddiely väzňov, označované ako [[Sonderkommando]], mali za úlohu odoberať [[zlato|zlaté]] zuby a vlasy mŕtvych. Následne boli mŕtve telá presunuté do blízkych [[krematórium|krematórií]], kde ich spaľovali v [[pec]]iach.
| |||