Britannic (parník z roku 1914): Rozdiel medzi revíziami

Stavba lode sa začala v roku [[1911]]. Jej výtlak bol 48  158 ton, rýchlosť 22 uzlov. Na svoju prvú plavbu vyplávala v roku [[1914]]. Pôvodne mala byť osobnou loďou, no keď ju postavili vypukla [[prvá svetová vojna]], takže slúžila ako nemocničná loď. [[21. november|21. novembra]] [[1916]] Britannic na svojej šiestej plavbe narazil na mínu a za 55 minút sa potopil.

Po skáze ''Titanicu'' musel byť dizajn ''Britannicu'' v niekoľkých ohľadoch pozmenený. Medzi hlavné zmeny patrilo zväčšenie šírky lode o {{m|0,61 |m}}, aby sa do podpalubia zmestila vyššia a výkonnejšia parná turbína s výkonom 18 000 konských síl (13 000 kW). Zrejmejšou vonkajšou zmenou bola montáž žeriavovitých výložníkov, z ktorých bol každý vybavený elektromotorom a bol schopný spustiť až šesť záchranných člnov. Na lodi sa nachádzalo až 48 záchranných člnov schopných jednotne uniesť 75 pasažierov. Celkovo mohli člny prepraviť až 3 600 ľudí, čo je ďalekooveľa viac, ako je maximálny počet pasažierov, ktorých bol schopný ''Britannic'' pojať.

Kýl lode bol sa začal satvať 30. novembra 1911 v lodeniciach Harland a Wolff v Belfaste, 13 mesiacov po spustení ''Olympicu''. Kvôli spomínaným zmenám dizajnu bol trup spustený na vodu až 26. februára 1914 a neskôr začali dokončovacie práce. Predtým, než mohol ''Britannic'' začať slúžiť na pravidelnej transatlantickej linke medzi [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[Southampton (mesto)|Southamptonom]], tak v auguste 1914 vypukla 1. svetová vojna. Britská admiralita mala zaručený prioritný prístup k strategickým surovinám. V dôsledku toho museli byť všetky ostatné civilné zakázkyzákazky odložené (vrátane stavby ''Britannicu''). Velenie námorníctva porekvírovalo veľké množstvo motorových civilných lodí, rovnako ako cestovných parníkov pre potreby dopravy vojska. Admiralita síce spoločnostiam za používanie plavidiel platila, ale riziko stráty lodi v bojových podmienkach bolo vysoké. Omnoho častejšie boli zabavované menšie lode, než zaoceánske parníky (dôvodom bola lepšia manévrovateľnosť). White Star Line sesa rozhodla stiahnuť ''Olympic'' zo služby, pokiaľ nebezpečie nepominie a tak sa ''Olympic'' 3. novembra vrátil do [[Belfast|Belfastu]]u. Práce na ''Britannicu'' v tej dobe prebiehali veľmi pomaly. To sa však malo v nasledujúcom roku zmeniť.

Po úspešnom dokončení piatich ciest na blízkovýchodné bojisko a návratu do Spojeného kráľovstva s chorými a zranenými vojakmi ''Britannic'' odplával zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] na grécky ostrov [[Lemnos]] 12. novembra 1916 o 14:23. Mala to byť jeho šiesta cesta cez [[Stredozemné more]]. Okolo [[Gibraltár|Gibraltáru]]u prešiel 15. novembra okolo polnoci a ráno 17. novembra prišiel do [[Neapol|Neapolu]]u, kde načerpal uhlie a vodu, potrebnú pre plavbu. Kvôli búrke musela loď zostať v Neapole až do nedeľného popoludnia, ale kapitán Bartlett sa rozhodol využiť krátke prerušenie nepriaznivého počasia a pokračovať v plavbe. Budúci deň ''Britannic'' prešiel cez [[Messinský prieliv]] a skoro ráno 21. novembra preplával okolo [[Mys Matapan|Mysu Matapan]]. Ďalej pokračoval plnou rýchlosťou úžinou medzi ostrovmi [[Kea]] a [[Makronisos]]. Na palube bolo 1 065 osôb -  – 673 členov posádky, 315 členov Kráľovskej armády a 77 zdravotných sestier.

21. novembra 1916 o 08:12 otriasla loďou silná explózia. Jej príčina, či už to bolo torpédo, alebo podvodná mína, nebola zjavná. Dodnes existujú nezhody o tom, čo spôsobilo osudný výbuch. V tých časoch sa nachádzala v [[Grécko|Grécku]] ponorka [[SM U-73|SM ''U-73'']] pod velením Gustava Sießa, ale podľa tvaru vraku je zjavné, že explóziu nemohlo spôsobiť torpédo. Reakcia ľudí na explóziu bola okamžitá, ale pasažieri na korme nepocítili takmer žiadne vibrácie. Sila výbuchu na pravoboku poškodila štyri vodotesné oddelenia a tak kapitán Bartlett nariadil zatvoriť vodotesné dvere, vyslať tiesňový singnál SOS a uvedomil posádku o príprave záchranných člnov. Bohužiaľ sa však kvôli neznámej poruche nepodarilo uzavrieť vodotesné dvere medzi štvrtou a piatou prepážkou a to sa lodi stalo osudným. So štyrmi zatopenými komorami mohol ''Britannic'' zostať nad hladinou, rovnako ako ''Titanic''. Loď sa začala naklánať smerom na provu a na pravobok. Ďalším kľúčovým bodom, ktorý prispel k potopeniu parníku je fakt, že okienka na pravoboku ponechali zdravotné sestry otvorené, z dôvodu vetrania kajút. Keď sa loď naklonila, voda sa dostala cez tieto priezory priamo na jej paluby. Za približne desať minút bol ''Britannic'' zhruba v rovnakom stave ako ''Titanic'' hodinu po kolízii s ľadovcom. Pätnásť minút po explózii už boli otvorené priezory na palube E pod vodou. Kapitán Bartlett prikázal spustiť motory, aby mohla loď čo najrýchlejšie doplávať k ostrovu Kea. Súčasne členovia posádky pripravovali na palube záchranné člny a asistent veliteľa -  – [[Harry William Dyke]] nariadil vyzdvihnúť niekoľkých mužov, ktorí v panike skočili do vody. O 08:30 boli spustené dva záchranné člny, ktoré však boli nasaté prúdom zo stále sa otáčajúcich lodných skrutiek. Lopatky skrutiek oba člny aj s ich pasažiermi rozsekali. Keď sa o tom dozvedel kapitán Bartlett, dal príkaz zastaviť motory, aby sa predišlo väčšiemu počtu obetí. Neskôr oficiálne nariadil posádke spustiť záchranné člny a o 08:35 dal príkaz opustiť loď. O 08:45 už boli výložníky záchranných člnov takmer nefunkčné z dôvodu veľkého náklonu. Vtedy kapitán Bartlett dospel k záveru, že náklon ''Britannicu'' sa stabilizoval a tak zastavil evakuáciu a spustil motory v nádeji, že loď bude schopná plavby. O 09:00 bol Bartlett informovaný, že v dôsledku pohybu lode vpred začala voda rýchlo stúpať a už dosiahla úrovne paluby D. Z pezpečnostných dôvodov tak dal definitívny príkaz zastaviť motory. Keď už voda siahala po kapitánsky mostík, tak Bartlett spolu s asistentom veliteľa Dykeom zostúpili na palubu a nalodili sa na skladací záchranný čln. Keď už bola loď v takom veľkom náklone, že prova sa dotkla morského dna a ohla sa, tak celý parník sa začal prevracať na pravobok. O 09:07, iba 55 minút po explózii ''Britannic'' zmizol pod hladinou oceánu a stal sa tak najväčšou loďou potopenou počas prvej svetovej vojny.

Vrak Britannicu sa nachádza medzi ostrovmi Kea a Makronisos v hĺbke asi {{m|122 |m}} (súradnice -  –  37 ° 42'05 "N 24 ° 17'02" E). V roku 1975 ho objavil [[Jacques-Yves Cousteau|Jacques Cousteau]] s jeho týmom. Loď leží na pravoboku a jej prova je silne zdeformovaná a pripevnená ku zvyšku trupu len niektorými kusmi paluby C. Je to výsledok masívneho výbuchu, ktorý zničil väčšinu kýlu a veľký podiel na tom má aj zarytie provy do dna počas potápania, keďže voda v tých miestach dosahovala hĺbky len 120 metrov. Výložníky záchranných člnov sú dodnes vo veľmi dobrej kondícii. Oproti ''Titanicu'' je vrak ''Britannicu'' veľmi zachovalý. Leží v pomerne plytkej vode, čo využívajú potápači pri technickom potápaní, ale vrak je uvedený ako britský vojnový hrob a každá expedícia musí byť schválená britskou a gréckou vládou. Vrak ''Britannicu'' je dodnes najväčší podvodný vrak lode na svete.