Sergej Sergejevič Prokofiev: Rozdiel medzi revíziami

Technicko-formová rovina Prokofievovej hudby je v podstate [[neoklasicizmus|neoklasicistická]], avšak nad všetkým dominuje špecifický "duch vzdoru", ktorý je zdrojom neočakávaných zmien v naoko konvenčnej melodickej línii, prekvapujúcich [[harmónia|harmonických]] zvratov, ktoré narúšajú vžitý [[tonalita|tonálny]] poriadok, ako aj [[rytmus|rytmických]] prekvapení. Prokofiev osviežil známe prostriedky, ale výsledkom bolo vytvorenie novej hudobnej kvality, absolútne originálneho a neopakovateľného "prokofievovského" štýlu.

 

[[Súbor:Sergei Prokofiev 03.jpg|right|thumb|200px|Prokofiev vynikal aj ako klavirista]]

Dielo Sergeja Prokofieva je úctyhodné, okrem iného zahŕňa 7 [[symfónia|symfónií]], 11 koncertov, 8 [[opera|opier]], 7 baletov a filmovú hudbu. V symfonickej tvorbe sa Prokofiev výraznejšie nepresadil, jeho baletne poňaté symfónie ostali v tieni [[Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič|Šostakoviča]], pravdaže s výnimkou ''Symfónie č. 1'' ktorá sa hneď po napísaní stala v Európe pódiovým hitom. O to cennejšie a často interpretované sú však jeho koncerty, z ktorých vyniká ''Klavírny koncert č. 3'' a dva husľové koncerty. Z ostatných orchestrálnych diel je známa rozprávka ''Peter a vlk'', vďačné dielo koncertov orientovaných na detského poslucháča. Vynikajúci je súbor klavírnych sonát, ktoré patria medzi najvýznamnejšie klavírne diela 20. storočia. Najviac však skladateľa preslávil balet ''Rómeo a Júlia'', ktorý spolu s [[Piotr Iljič Čajkovskij|Čajkovského]] dielami tvorí základ repertoáru snáď každej baletnej scény na svete.