Trombóza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
minimálna zmena |
doplnenie a úprava textu aj linkov |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Trombóza''' je tvorba krvných zrazenín na stenách ciev. Takáto zrazenina sa nazýva [[#trombus|trombus]]. Môže cievu podstatne zúžiť alebo až uzatvoriť. V prípade tepnovej (artériovej) trombózy tak dochádza k ischémii (nedokrveniu) časti tela, ktorú postihnutá tepna zásobuje krvou. V prípade žilovej (venóznej) trombózy krv z postihnutej časti tela dostatočne neodteká, a jej hromadenie vedie k opuchu. Tlak silného opuchu môže niekedy viesť až k ischémii (nedokrveniu). Krvná zrazenina -
== <span id="Trombus">Trombus</span> ==
== Vznik trombu ==▼
Ako trombus sa označuje krvná zrazenina. V širšom zmysle slova sa môže jednať o akúkoľvek krvnú zrazeninu, väčšinou sa však myslí zrazenina, vznikajúca na nepatričnom mieste, teda vnútri cievy. Krvná zrazenina, vznikajúca mimo cievy sa označuje ako koagulum (ale podľa niektorých výkladov sa takto označuje posmrtne vzniknutá krvná zrazenina; označenie trombus sa potom vyhradzuje pre zrazeniny, ktoré vznikli počas života organizmu).
Tvorbou krvnej zrazeniny ([[Koagulácia krvi|koagulácia]]) organizmus zabraňuje vykrvácaniu pri poranení. Podieľajú sa na nej dva základné mechanizmy: prvým je aktivácia [[Trombocyt|trombocytov]] (krvných doštičiek) pri styku s poškodenou vnútornou výstelkou cievy (endotelom). Prostredníctvom špecifických glykoproteínov - receptorov v bunkovej membráne trombocytov a s uvoľnením špecifických látok dochádza k adhézii (priľnutiu) trombocytov na poškodenú cievnu stenu a ich agregácii (zhlukovaniu), čím je položený základ krvnej zrazeniny (primárna hemostatická zátka), ktorá je ďalej spevnená vláknami bielkoviny fibrínu. Fibrín vzniká druhým základným mechanizmom zrážania krvi, plazmatickou koaguláciou, čo je reťazec aktivácie plazmatických špecifických bielkovín - koagulačných faktorov, smerujúci k tvorbe kľúčovej látky, trombínu, ktorá riadi premenu fibrinogénu na fibrín. Aby bol proces zrážania krvi obmedzený len na miesto, kde je potrebný a krv sa nezrážala v cievach, slúži systém prirodzených inhibítorov koagulácie. Udržanie tekutosti krvi pri súčasnej schopnosti vytvoriť zrazeninu v prípade potreby je jemne vyvážený proces. Narušenie rovnováhy vedie buď k trombóze, alebo k zvýšenej krvácavosti. K rozpusteniu nepotrebnej zrazeniny slúži fibrinolytický systém, ktorý rozpúšťa už vytvorený fibrín (výsledkom sú tzv. fibríndegradačné produkty, napríklad D-diméry, ktorých zvýšená hladina v krvi sa používa ako ukazovateľ prítomnosti koagúl v krvnom riečišti).▼
▲==== Vznik trombu ====
▲
==== Trombolýza ====
Aby bol proces zrážania krvi obmedzený len na miesto, kde je potrebný a krv sa nezrážala v cievach, slúži systém prirodzených inhibítorov koagulácie. Udržanie tekutosti krvi pri súčasnej schopnosti vytvoriť zrazeninu v prípade potreby je jemne vyvážený proces. Narušenie rovnováhy vedie buď k trombóze, alebo naopak k zvýšenej krvácavosti. K rozpusteniu nepotrebnej zrazeniny slúži fibrinolytický systém, ktorého ústrednou látkou je proteolytický enzým plazmín, ktorý vzniká pôsobením ďalších látok - aktivátorov - z neaktívnej formy plazminogénu. Plazmín rozpúšťa (lyzuje) už vytvorený fibrín (výsledkom sú tzv. fibríndegradačné produkty, napríklad D-diméry, ktorých zvýšená hladina v krvi sa používa ako ukazovateľ prítomnosti trombu v krvnom riečišti). Lieky, ktoré aktivujú fibrinolýzu, sú najúčinnejšou liečbou ochorení, spojených s trombózou, ale súčasne aj najrizikovejšie pre možnosť vyvolania závažného krvácania.
== Príčiny ==
| |||