Ako šestnásťročnýpätnast ročny začal Ohm študovať matematiku, fyziku a filozofiu na univerzite v Erlangene. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel po roku štúdium prerušiť a hľadať si zamestnanie. Stal sa učiteľom matematiky vo [[švajčiarsko]]m [[Nidau]] a potom v [[Neuchâtel (mesto)|Neuchâteli]]. Až neskôr sa opäť vrátil do rodného Erlangenu, dokončil štúdiá a v roku [[1813]] získal doktorát. Začas ostal na univerzite ako súkromný docent, ale pre skromné materiálne podmienky musel opäť odísť a prijať miesto profesora fyziky a matematiky na reálnom gymnáziu v [[Bamberg]]u. Odtiaľ v roku [[1817]] odišiel na gymnázium do [[Kolín nad Rýnom|Kolína nad Rýnom]], kde vykonal svoje najdôležitejšie objavy.
Vo fyzikálnom kabinete, so skromnými a nedokonalými prístrojmi, robil pokusy, ktorými si overoval všetko, čo bolo dovtedy známe o účinkoch elektrického prúdu. Pokusy sa komplikovali nestálosťou elektromotorického napätia a vnútorného odporu obyčajného Voltovho článku. Preto na radu Poggendorfa použil termoelektrický článok z bizmutového a medeného drôtu.
