Pytagoras zo Samosu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 13:
'''Pytagoras zo Samu/zo Samosu''' alebo '''Pýthagorás zo Samu/Samosu''' alebo '''Pythagoras zo Samu/zo Samosu''' (asi [[580 pred Kr.]] - asi [[572 pred Kr.]] až [[496 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], nábožensko-morálny reformátor, [[matematik]], [[astronóm]], [[Akustika|akustik]].
 
Pytagoras sa narodil okolo roku 570 pred Kr. na ostrove Samos v obchodníckej rodine. V tom čase bol Samos epicentrom komercie a zábavy a v skutočnosti tu šlo o všetko možné, len nie o filozofiu a mudrovanie o zmysle života. Ako malý chlapec často sprevádzal svojho otca na cestách za obchodom, prevažne do [[Itália|Itálie]]. Už v mladom veku vynikal prirodzeným darom reči a [[Charizma (sociológia)|charizmou]], ktorou si získaval sympatie svojho okolia a tak poľahky dokázal spraviť dojem aj na starešinu – úplne prvých mudrcov, mysliteľov a filozofov v starovekom Grécku. Jedným z nich bol aj [[astronóm]] a [[matematik]] [[Táles|Thales]], ktorý okamžite rozpoznal v mladom Pytagorovi talent a zobral si ho do učenia. Thales presvedčil PytagorasaPytagora aby odišiel do [[Staroveký Egypt|Egypta]].
 
Keď sa Pytagoras po 20 rokoch vrátil na Samos, málokto si ho pamätal. Usporiadal pár prednášok, seminárov, kde odprezentoval všetku to, čo sa naučil. Nakoniec ale zistil, že sa nenašiel nikto koho by nejakým spôsobom výraznejšie zaujal. V tom čase na Samose totiž úradoval a vládol [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Polykrates zo Samosu|Polykrates]], a jeho spôsob vládnutia vôbec nedával priestor takýmto voľnomyšlienkárom. A tak netrvalo dlho a Pytagoras sa presťahoval do [[Crotone|Krotónu]], v Itálii.
 
Po svojom príchode do Krotónu, rýchlo dosiahol svojou veľkou múdrou a sivou bradou rozsiahly vplyv a veľa ľudí ho začalo nasledovať.
Riadok 27:
== Pytagorova práca ==
{{hlavný článok|Pytagorova veta}}
# Pytagorova veta je základná [[teoréma]] [[Euklidovská geometria|euklidovskej geometrie]]. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán.
- Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. c2 = a2 +b2.
 
2. Zistil tiež, že pohyb planét a hviezd nie je spontánny, ale určený istými matematickými rovnicami. [[Dĺžka dráhy|Trajektóriu]] planét a iných vesmírnych telies je teda možné vypočítať. Spojením týchto dvoch zistení vznikla jeho teória. Predstavoval si planéty a iné vesmírne objekty ako noty, ktoré spolu tvoria jednu veľkú symfóniu – vesmír.
 
Podľa Pytagorových predstáv [[Zem]], [[Slnko]] a všetky [[Planéta|planéty]] obiehajú okolo centrálnej ohnivej gule.
 
3. Traduje sa, že keď prechádzal okolo kováčskej dielne, zaujalo ho, ako kladivá, ktorými otroci búšili do nákov, vydávajú zvonivý, harmonický súzvuk. Pátral po príčine a ukázalo sa, že hmotnosti kladív sú v pomere 6: 8: 9: 12. Pri súčasnom dopade kladív tak zneli harmonické akordy oktávy, kvinty a kvarty. Pytagoras potom experimentoval i so strunami a píšťalami rôznych dĺžok a stal sa vlastne zakladateľom hudobnej harmónie