Kyslý dážď: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
d Verzia používateľa 91.148.30.238 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:6C0:AB00:1971:532F:DE66:A8D0 Značka: rollback |
||
Riadok 1:
'''Kyslý dážď''' vzniká následkom úniku [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]] do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v [[oblak]]och. Kvapky padajú na zem vo forme [[dážď|dažďa]], alebo [[sneh]]u, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Acid Rain in New England
| url = http://www.epa.gov/region1/eco/acidrain/intro.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2009
| vydavateľ = Environmental Protection Agency
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Pojem ''kyslý dážď'' je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy '''kyslého spádu''' – mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými [[zrážky|zrážkami]], a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Acid Rain
| url = http://www.epa.gov/acidrain/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2009
| vydavateľ = Environmental Protection Agency
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
Ako prvý sa zaoberal kyslými dažďami škótsky chemik [[Robert Angus Smith]]<ref name="EPAAcid" /> v roku 1852, niekedy je označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“.
Počiatkom 19. storočia, vynálezca menom Janakan objavil chemickú podstatu kyslého dažďa (UofT Acid Rain Catalogue, 1997). Zistil, že kyslý dážď sa dá definovať ako akýkoľvek výskyt [[zrážky|zrážok]] s neobvykle nízkou hodnotou [[pH]] (Brimblecombe, 1996). Pri typickej koncentrácii CO<sub>2</sub> vo vzduchu sa oxid uhličitý rozpúšťa vo vode za vzniku slabej [[kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]], s hodnotou pH približne 5,6 (Seinfeld and Pandis, 1998). Preto sa kyslý dážď niekedy definuje hodnotou pH < 5,6
| url = http://www.airquality.co.uk/archive/glossary.php
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2009
| vydavateľ = UK Air Quality Archive
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>. Prirodzené zdroje kyslosti však spôsobujú, že v rôznych oblastiach sú hodnoty pH dažďa v rozsahu 4,5 až 5,6 s priemernou hodnotou 5,0, takže dážď s hodnotou pH < 5 je vhodnejšou definíciou <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Acid Precipitation
| url = http://www.enviroliteracy.org/article.php/2.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.9.2009
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
Kyslý dážď urýchľuje [[zvetrávanie]] [[karbonát|uhličitanových hornín]] a urýchľuje aj koróziu budov. Prispieva tiež ku kyslosti [[rieka|riek]], [[potok]]ov a ničí [[strom]]y vo vyšších polohách. Na boj s týmto javom sa vynakladá v súčasnosti značné úsilie.
Řádek 81 ⟶ 129:
Kyslý dážď ničí tiež niektoré stavebné materiály a historické pamiatky.
Niektorí vedci naznačili možnosť vplyvu na ľudské zdravie, nič z toho však nebolo dokázané<ref name=
=== Vplyv na ekológiu jazier ===
| |||