Hrušovská lesostep: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky, šablóna |
rozčlenenie, aktualizácia a rozšírenie článku, odstránenie neaktuálnej informácie o preklade článku, doplnenie publikovaných zdrojov |
||
Riadok 24:
}}
'''Hrušovská lesostep''' predstavuje explicitnými hranicami vymedzenú najjuhovýchodnejšiu časť [[Silická planina|Silickej planiny]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]] v podobe juhovýchodne exponovanej [[kras|krasovej]] [[Svah|stráne]], do ktorej od nepamäti významne zasahoval svojou činnosťou [[človek]], no napriek tomu si uchovala niektoré významné prírodné hodnoty s priradeným najvyšším stupňom ochrany. ''Hrušovská lesostep'' je v súčasnosti [[národná prírodná rezervácia]] v správe [[Národný park Slovenský kras|Štátnej ochrany prírody Slovenský kras]]<ref>Karasová, E. et Rozložník, M. /eds./(1994): Slovenský kras – chránená krajinná oblasť, Biosferická rezervácia, Osveta, Martin</ref>.
''Administratívne zaradenie a predmet ochrany''
Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Hrušov (okres Rožňava)|Hrušov]] v [[Rožňava (okres)|okrese Rožňava]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1954]] a naposledy novelizované v roku [[1984]] na rozlohe 40,8500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Deklarovaným predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu zachovaných lesostepných spoločenstiev s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a druhovo bohatým krovinným a bylinným podrastom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''<ref>{{citácia elektronického dokumentu|titul=Národná prírodná rezervácia Hrušovská lesostep|url=http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/558}}</ref> <ref>Liška, Milan (1990): Geomorfologické pomery CHKO Slovenský kras. Záverečná správa tematickej úlohy č. VI-5-5-02. Dokumentácia SAŽP, Bratislava, 80 pp.</ref> <ref>Karasová, E. et Rozložník, M. /eds./(1994): Slovenský kras – chránená krajinná oblasť, Biosferická rezervácia, Osveta, Martin</ref>
==Vymedzenie, geológia, geomorfológia a hydrológia ==
Poloha a plošný rozsah lesostepi je zrejmý z lokalizačnej mapy zverejnenej v rámci portálu ''Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR''<ref>http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/558</ref>. Rozprestiera sa v svahu s lokálnym geografickým názvom ''Horná strana'' (lok. ''Felső oldal''). Severnú hranicu tvorí morfologická hrana JV časti Silickej planiny vymedzená kótami 552, 579 a sedlom ''Soroška''. Západná hranica prebieha JZ od k. 552. Južná hranica kopíruje severnú hranicu vinohradov, pätu výverového amfiteátra ''Eveteš'' až k vinohradom Z od ''Bakošovej vinice'', kde je aj jej východné ohraničenie. Názvoslovie je zverejnené v príslušnom výreze Základnej mapy 1:10 000 (položka REZM10) zverejnenej na portále<ref>http://geoportal.gov.sk/sk/map</ref>.
Prakticky celé územie ''Hrušovskej lesostepi'' má z pohľadu geológie a geomorfológie krasový charakter - budujú ju výb orne skrasovatené polohy vysokopercentného [[Wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencov]] [[silicikum|silicika]], a jej južnú hranicu tvorí hydrologicky a speleogeneticky dôležitý styk spodného a stredného [[Trias|triasu]], resp. spodnotriasových bridlíc a strednotriasových vápencov; významne ovplyvnil [[Hydrológia|hydrológiu]] i vývoj [[Geomorfológia|geomorfologických]] a [[endokras|endokrasových]] foriem. Na styku týchto súvrství opúšťajú masív Silickej planiny krasové vody vyvieračky ''Eveteš'' (lok. ''Evetes-forrás''), ktorá je súčasťou dosiaľ len sčasti známej jaskynnej sústavy [[Hrušovská jaskyňa|Hrušovskej jaskyne]].
Skalný reliéf ''Hrušovskej lesostepi'' je dobre vyvinutý, ale nemá také výrazné formy, aké sa vyskytujú v [[Zádielska tiesňava|Zádielskej tiesňave]], na južných stráňach [[Horný vrch|Horného vrchu]], či v západných svahoch Silickej alebo Plešiveckej planiny. Reliéf je tu mimoriadne rozrušený, preto v ňom fakticky absentujú celistvé bralné formy, i mohutné skalné steny, aj keď tu geologický podklad výrazne vystupuje na povrch. Má však podobu sekundárne rozrušených, stupňovitých, subhorizontálne uklonených, plošne rozsiahlych skalných stien. <ref>Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava</ref> <ref>Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 62-66</ref> <ref>Emil Mazúr et al. (1971): Geografické práce, II, 1-2. Slovenský kras. Regionálna fyzickogeografická analýza. Kabinet pre výskum krajiny pri Katedre geografie PdF v Prešove Univerzity P.J.Šafárika. SPN Bratislava; textová+mapová časť</ref> <ref>Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši; textová+mapová časť</ref>.
== Povrchové a podzemné krasové formy ==
Na krasovom povrchu v oblasti lesostepi sa nachádza len jedna, ale dôležitá povrchová krasová forma: mohutné prepadlisko, ktoré indikuje predpokladaný významného rútenia (kolapsu) nadložných častí horniny v dosiaľ neznámych jaskynných priestoroch speleogeneticky viazaných na jaskynnú sústavu Hrušovskej jaskyne. [[Hrušovská jaskyňa]] je zatiaľ dominantou medzi tunajšími podzemnými krasovými formami. Na základe meraní z konca roku 2017 (pozri odsek ''Súčasnosť'') sa táto jaskyňa vymodelovaná autochtónnymi podzemnými vodnými tokmi tečúcimi v útrobách [[Silická planina|Silickej planiny]] a [[Horný vrch|Horného vrchu]] rozprestiera v masíve planiny práve pod východnou časťou ''Hrušovskej lesostepi'', a to na ploche 200 x 120 m; jej neznáme, predpokladané časti v rôznych výškových úrovniach zasahujú ďaleko za hranice tohoto územia. Okrem nej sa v lesostepi nachádzajú vchody ďalších 5-tich krasových jaskýň, z ktorých 2 majú predpokladaný fluviokrasový vývoj a 3 patria ku koróznemu genetickému typu podzemných priestorov<ref>http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=376&filename=zoznam-jaskyn.pdf</ref>.
== História antropogénnej činnosti ==
''Hrušovskú lesostep'' od nepamäti ovplyvňovala činnosť človeka. Plošne rozsiahlym a invazívnym zásahom bolo už pred stáročiami odstránenie pôvodného lesného porastu a premena pôvodnej lesnej krajiny na najprv ''stepnú'' a neskôr na ''lesostepnú'' v dôsledku sukcesie podmienenej rôzne intenzívnou pastvou oviec a kôz i zakladaním vinohradov. Severnú hranicu lesostepi poznačila dokonca 1. svetová vojna v podobe zakladania železobetónových vojenských stavieb, tzv. ropíkov, a to priamo na morfologickej hrane Silickej planiny práve v časti, kde sa prekrýva so severnou hranicou ''Hrušovskej lesostepi''. Lokálne tieto miesta ešte viac ovplyvnilo ničenie a rozkrádanie týchto obranných vojenských stavieb po roku 1938 maďarskou armádou i miestnym obyvateľstvom. V rokoch 1952-1954 sa na území Hrušovskej lesostepi vybudoval [[Jablonovský tunel|Jablonovský železničný tunel]]. Stavba, ktorá sa realizovala s obrovským nasadením a za veľkých osobných obetí budovateľov<ref>https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2008010020</ref>, mimoriadne výrazne ovplyvnila charakter i estetiku okolitej krasovej krajiny (obrovský násyp vyťaženého materiálu v amfiteátri vyvieračky ''Eveteš'', násyp koľajiska, vyrazenie prieskumnej štôlne, vyrazenie podzemného skladu streliva, vybudovanie strážneho objektu, vybudovanie skladu rozbušiek, vylámanie priestoru v skalnom svahu pre vybudovanie železničnej infraštruktúry, resp. rôznych železničných objektov, odťaženie menších krasových dutín a ich reliktov, a pod.).
== Súčasnosť ==
Krasová krajina ''Hrušovskej lesostepi'' prechádza významnými sukcesnými zmenami. Otvorenejšie plochy postupne zarastajú a lesostep sa začína opät meniť na les. Je to dôsledok ukončenia intenzívnej pastvy približne od polovice minulého storočia. Signifikantný rozdiel v rámci 60-ročného zdokumentovaného intervalu je zrejmý z historickej (1950) a súčasnej (2010) ortofotomapy Slovenska zverejnenej na portále ''Historická ortofotomapa Slovenska'' zverejnená ''Centrom excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, TU Zvolen''<ref>http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/</ref>.
V bezprostrednej blízkosti ''Hrušovskej lesostepi'' sa plánuje výstavba už druhého tunela, tentoraz diaľničného. Do februára 2018 mu bude predchádzať inžinierskogeologický prieskum, ktorý prebiehal aj v r. 2017 na plošine planiny severne od lesostepi v podobe inžinierskogeologických vrtov a inžinierskogeologického mapovania.
Koncom roka 2017 uskutočnili [[Speleológia|jaskyniari]] ''Speleoklubu Drienka'' [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]] a [[Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš|Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice]] revízne zameranie jaskynných priestorov [[Hrušovská jaskyňa|Hrušovskej jaskyne]], pričom dĺžka [[Polygón|polygónového ťahu]] dosiahla oproti pôvodnému údaju 780 m z konca sedemdesiatych rokov min. storočia novú hodnotu 1118 m.
== Referencie ==
Řádek 36 ⟶ 55:
* [http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/558 Národná prírodná rezervácia Hrušovská lesostep], Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
{{Slovenský kras}}
| |||