Banícka akadémia: Rozdiel medzi revíziami

Priamym predchodcom Baníckej akadémie bola ''Banská škola'' (''Berg Schola''), založená v roku 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. Jej prvým profesorom bol [[Samuel Mikovíni|'''Samuel Mikovíni''']]. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka '''Jana Tadeáša Antonína Peithnera''' rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení ''praktickej banskejbaníckej školy'' pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banskúbanícku akadémiu (názvy: do roku 1770 ''praktická škola'', 1770{{--}}1846 ''Banícka akadémia'', 1846{{--}}1904 ''Banícka a lesnícka akadémia'', 1904{{--}}1919 ''Vysoká škola banícka a lesnícka''). Vyučovacím jazykom akadémie bola do roku 1867 nemčina, potom maďarčina.

V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný [[Mikuláš Jacquin|'''Mikuláš Jozef von Jacquin''']], viedenský botanik a chemik pochádzajúci z Rakúskeho Nizozemska. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala '''Mikuláša Podu z Neuhausu''', jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru matematiky, fyziky a mechaniky. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Baníckej akadémie získal [[Krištof Traugott Delius|'''Krištof Traugott Delius''']] katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore Freibergu) premenovaná na ''Banícku akadémiu''. V rovnakom čase ako Banícka akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti montanistiky (náuky o baníctve).

Najmä v oblasti chemických vied malo vzdelávanie vysokú medzinárodnú povesť. Pod vedením Jacquinových nasledovníkov [[Giovanni Antonio Scopoli|'''Giovanniho Antonia Scopoliho''']] a [[Anton Ruprecht|'''Antona Leopolda von Rupprechta''']] mal praktický výcvik v laboratóriu aj naďalej zásadný význam. To si získalo uznanie aj u zahraničných návštevníkov.

Prudký nárast iných možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v [[Leoben]]e, dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v roku 1867, vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.

Vznik [[Česko-Slovensko|Československa]] v zime 1918/19 nakoniec viedol v nasledujúcom roku k odchodu profesorov do [[Šopron]]iu v Maďarsku, kde táto škola existuje až dodnes ako Západomaďarská univerzita. V rokoch 1950{{--}}1957 sa Fakulta baníctva presunula do [[Miškovec|Miškovca]], kde vznikla Univerzita ťažkého priemyslu, zatiaľ čo Fakulta lesníctva zostala v ŠoproniŠoprone. Na Slovensku sa k duchovnému dedičstvu BanskejBaníckej akadémie hlási '''Fakulta Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice''', čo potvrdila Deklarácia pokračovateľov duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie v roku 2001. V [[Banícka a lesnícka akadémia (Banská Štiavnica)|areáli akadémie v Banskej Štiavnici]] bola po odsunutí Baníckej akadémie do ŠoproniŠopronu založená chemická, banícka a lesnícka odborná škola, ktoré tam čiastočne fungujú až dodnes.

Banícka akadémia v Banskej Štiavnici má v Maďarsku dodnes silnú povesť. V roku 2014 boli tradície štiavnických študentov, zachovávané na univerzitách v ŠoproniŠoprone a Miškovci, zaradené na zoznam maďarského duchovného kultúrneho dedičstva.

* [[Krištof Traugott Delius]] prvý banský profesor na akadémii v Banskej Štiavnici. Zostavil učebnicu z tých predmetov, ktoré na akadémii vyučoval. Takto vznikla v roku 1773 takmer 1000-stránková učebnica ''Anleitung zur Bergbaukunst'' (Úvod do baníckeho umenia), ktorá je považovaná za priekopnícke dielo a podáva obraz vtedajšieho stavu baníctva. Bola prvou knihou o baníctve, ktorú vydali pre akademické účely.

* [[Viliam Scholtz]] - rodák zo Švedlára, zakladateľ Maďarskej banícko-hutníckej spoločnosti. Zástupca riaditeľa Baníckej a lesníckej akadémie v rokoch 1892 až 1896.

* GustavFALLER, FallerGustav: ''História kráľovskej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.'' Joerges, Banská Štiavnica 1868, ([http://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10705708_00007.html digitalizované online]).

* MariánHUTŇAN, HutňanMarián: [https://hnonline.sk/expert/44083-banictvo-nie-je-len-o-farani ''Baníctvo nie je len o fáraní''] (rozhovor s dekanom Fakulty Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice, HN Copernicus 2002