Premietanie (deskriptívna geometria): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rozšírenie; rovnobežné premietanie |
Rozšírenie; perspektívne premietanie |
||
Riadok 3:
== Prehľad ==
[[File:Various projections of cube above plane.svg|thumb|Príklady metód premietaní a vznik priemetov]]
Premietanie sa dosahuje pomocou použitia imaginárnych „premietačiek“. Premietnutý duševný obraz sa stáva technickou víziou požadovaného, výsledného obrazu ([[priemet|priemetu]]).
Existujú dve základné kategórie premietaní:
Riadok 18:
== Rovnobežné premietanie ==
Premietacie lúče vedené od objektu k priemetni sú pri rovnobežnom premietaní vzájomne [[rovnobežnosť|rovnobežné]]. Tieto priamky zostávajú rovnobežné tiež v dvojrozmernom premietnutom obraze. Rovnobežné premietanie je možné prirovnať k perspektívnemu premietaniu s nekonečnou [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovou vzdialenosťou]] (vzdialenosťou medzi [[priemetňa|priemetňou]] a [[Ohnisko (optika)|ohniskom]]).
Obrazy vytvorené rovnobežným premietaním sa opierajú o techniku axonometrie („merania pozdĺž osí“), ako ju opisuje [[Pohlkeho veta]]. Vo všeobecnosti môžu lúče dopadať na rovinu obrazu pod určitým uhlom (šikmo). Vo zvláštnych prípadoch lúče dopadajú na rovinu obrazu kolmo. Podľa uhlu dopadu lúčov na rovinu obrazu je rovnobežné premietanie možné rozdeliť na:
*[[kolmé premietanie]]
*[[šikmé premietanie]]
== Perspektívne premietanie ==
[[File:Staircase perspective.jpg|thumb|upright=1.3|Schodisko zobrazené v dvojbodovej perspektíve]]
Premietacie lúče vedené od objektu k priemetni sú pri perspektívnom premietaní vzájomne [[rôznobežnosť|rôznobežné]]. Fotografické objektívy a ľudské oko pracujú rovnakým spôsobom, preto obraz vytvorený perspektívnym premietaním vypadá najrealistickejšie.<ref>D. Hearn, & M. Baker (1997). ''Computer Graphics, C Version''. Englewood Cliffs: Prentice Hall], chapter 9</ref> Príkladom sú rovnobežné línie, ktoré sa stretávajú v bode nekonečno, ktorý sa nazýva [[úbežník]] (napr. zdanie, že železničné koľaje sa približujú k jednému bodu). Perspektívne premietanie sa zvyčajne delí<ref>James Foley (1997). ''Computer Graphics''. Boston: Addison-Wesley. {{ISBN|0-201-84840-6}}], chapter 6</ref> v závislosti na orientácii projekčnej roviny k osám znázorneného objektu na:
*[[Lineárna perspektíva|jednobodovú perspektívu]]
*dvojbodovú perspektívu
*trojbodovú perspektívu
Hlavný úbežník je úbežníkom všetkých vodorovných línií kolmých na rovinu obrazu. Úbežník všetkých vodorovných línií leží na línii horizontu. Ak je rovina obrazu zvislá (najčastejšie), všetky zvislé línie sú kreslené zvislo a nemajú konečný úbežník na rovine obrazu.
| |||