Skladanie funkcií: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kuko47 (diskusia | príspevky)
Vytvorené prekladom stránky „Function composition
 
Kuko47 (diskusia | príspevky)
Vytvorené prekladom stránky „Function composition
Značky: odstránenie referencie preklad obsahu
Riadok 1:
Majme [[funkcie]] ''f'' f : ''X''''Y''{{math|''f'' : ''X'' → ''Y''}} a ''g''  g : ''Y''''Z'' {{math|''g'' : ''Y'' → ''Z''}} (t.j. [[obor hodnôt]] prvej funkcie je rovnaký ako [[definičný obor]] druhej funkcie). Potom zložením funkcií ''f'' a ''g'' je nová funkcia g ∘ f : X → Z, definovaná predpisom (g ∘ f )(x) = g(f(x)). Teda výsledok prvej funkcie použijeme ako vstup pre druhú funkciu.
 
Skladanie funkcií je špeciálnym prípadom [[skladania relácií]], takže všetky vlastnosti druhom sú pravdivé skladania funkcií.<ref name="Velleman2006">{{Citácia knihy|isbn=978-1-139-45097-3|url=https://books.google.com/books?id=sXt-ROLLNHcC&pg=PA232}}</ref> zloženie funkcie má niektoré ďalšie vlastnosti.
Riadok 8:
* Zloženie dvoch funkcií na konečnej množine: Ak ''f'' = {(1, 3), (2, 1), (3, 4), (4, 6)} a ''g'' = {(1, 5), (2, 3), (3, 4), (4, 1), (5, 3), (6, 2)}, tak ''g'' ∘ ''f'' = {(1, 4), (2, 5), (3, 1), (4, 2)}.
* Zloženie funkcií na [[Nekonečná množina|nekonečnej množin]]<nowiki/>e: Ak ''f'': ℝ → ℝ (kde ℝ je množina všetkých [[Reálne číslo|reálnych čísel]]) je daná ''f''(''x'') = 2''x'' + 4 a ''g'': ℝ → ℝ je daná ''g''(''x'') = ''x''<sup>3</sup>{{math|1=''g''(''x'') = ''x''<sup>3</sup>}}, potom:
: (''f''''g'')(''x'') = ''f''(''g''(''x'')) = ''f''(''x''<sup>^3</sup>) = 2''x''<sup>2x^3</sup> + 4, a
: (''g'' ∘ ''f'')(''x'') = ''g''(''f''(''x'')) = ''g''(2''x'' + 4) = (2''x'' + 4)<sup>3</sup>{{math|1=(''g'' ∘ ''f'')(''x'') = ''g''(''f''(''x'')) = ''g''(2''x'' + 4) = (2''x'' + 4)<sup>3</sup>}}.
* Ak je výška lietadla v čase&#x20; ''t''{{math|''t''}}  daná funkciou  ''h''(''t)''), a koncentrácie kyslíka v nadmorskej výške  ''x''{{math|''x''}} je daná funkciou  ''c''(''x)''), tak zložená funkcia  (''c''''h'')(''t'') predstavuje [[Koncentrácia|koncentráciu]] kyslíka okolo lietadla v čase&#x20;''t''{{math|''t''}}.
 
== Vlastnosti ==
Zloženie funkcií je vždy [[Asociatívnosť|asociatívne]] — túto vlastnosť má [[skladanie relácií]] vo všeobecnosti. To znamená, že ak ''f''{{math|''f''}}, ''g''{{math|''g''}} a ''h''{{math|''h''}}  sú tri funkcie (s vhodne zvolenými definičnými obormi a obormi hodnôt), tak nezáleží na tom, či naskôr zložíme ''g'' a ''h'' a potom zložíme ''f s ''výsledkom, alebo najskôr zložíme ''f'' a ''g'', a výsledok s ''h'' — v oboch prípadoch bude výsledok rovnaký. Symbolicky to môžeme napísať:  ''f'' ∘ (''g'' ∘ ''h''g ∘ h) = (''f'' ∘ ''g''f ∘ g) ∘ ''h''{{math|1=''f'' ∘ (''g'' ∘ ''h'') = (''f'' ∘ ''g'') ∘ ''h''}}.  Podobne to platí aj vtedy, keď skladáme viac ako 3 funkcie: na poradí (na uzátvorkovaní) nezáleží. Preto môžeme zátvorky vynechať.
 
Zloženie dvoch [[Prosté zobrazenie|injektívnych (prostých) zobrazení]] je opäť injektívne. Podobne zloženie dvoch surjektívnych zobrazení je vždy [[Surjektívne zobrazenie|s]]<nowiki/>urjektívne. Z toho vyplýva, že zložením dvoch [[Bijektívne zobrazenie|b]]<nowiki/>ijekcií je tiež bijekcia. [[Inverzné zobrazenie (funkcia)|Inverzná funkcia]] ku zloženiu dvoch funkcií (ak sa dá invertovať) má vlastnosť, že  (''f'' ∘ ''g''f ∘ g)<sup>-1</sup>−1 = ( ''g''<sup>-1</sup> g−1''f'' <sup>-1</sup>f −1).<ref name="Rodgers2000">{{Citácia knihy|isbn=978-0-471-37122-9}}</ref>
 
Zložením dvoch diferencovateľných funkcií dostaneme opäť diferencovateľnú funkciu, ktorá sa dá zderivovať pomocou [[Reťazové pravidlo|reťazového pravidla]].