Chlopňová chyba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
Doplnené obrázky. Budú aj ďalšie, ale toto je zatiaľ všetko
Ciernik M (diskusia | príspevky)
ešte obrázok a typografia
Riadok 4:
 
''<small>'''Patofyziologická poznámka''': ľavá aj pravá polovica srdca sú vybavené dvoma chlopňami, z ktorých jedna zabraňuje spätnému toku krvi do predsiene a žíl pri kontrakcii komôr (vpravo trikuspidálna, vľavo mitrálna) a druhá zabraňuje spätnému toku krvi z tepien pri relaxácii (uvoľnení sťahu) komôr (vpravo pulmonálna, vľavo aortálna). Najvyššiemu tlakovému gradientu je vystavená aortálna chlopňa, na ktorej sa aj najčastejšie vo vysokom veku objavujú následky "opotrebovania", najnižšiemu mitrálna a trikuspidálna.</small>''
[[Súbor:CG Heart.gif|alt=Srdce-animácia|náhľad|279x279bod|Animácia, ukazujúca prácu srdcových chlopní. Hore je aortálna chlopňa, ktorá sa otvára pri sťahu komôr- systole. Ňou je v systole vytlačená krv z ľavej komory do telového obehu. Súčasne sa otvára pulmonálna chlopňa (v tomto pohľade neviditeľná), ktorou je krv vytlačená z pravej komory do pľúcneho obehu. Potom komory ochabnú (diastola), aortálna a pulmonálna chlopňa sa zatvoria a otvoria sa chlopne, ktorými do komôr natečie krv z predsiení: trikuspidálna (vľavo) a mitrálna (z ktorej vidno len šlašinky, vpravo). Dvojice chlopní sa teda otvárajú striedavo.(Obrázok ukazuje srdce spredu, takže pravé oddiely sú vľavo a naopak)]]
 
== Druhy chlopňových chýb ==
Riadok 57:
 
=== Mitrálna stenóza (MS) ===
Zúženie [[Mitrálna chlopňa|mitrálnej chlopne]] (dvojcípej chlopne) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou znamená nedostatočné otvorenie listov chlopne počas plnenia ľavej komory krvou z ľavej predsiene. Redukcia plochy mitrálneho ústia (MVA) nad hodnotu 1,5 cm2 u pacienta v pokoji nevyvoláva príznaky, ale zvýšenie prietoku počas záťaže zvýši aj tlak v ľavej predsieni a príznaky sa objavia. Ale aj pacienti s ťažkou stenózou môžu mať veľa rokov minimálne príznaky; takíto majú aj dobré prežívanie. Zo symptomatických pacientov prežíva 10 rokov len asi 15% a ak sa u nich už rozvinula aj pľúcna hypertenzia, bez operácie sotva prežijú nasledujúce 3 roky. Najčastejšou príčinou MS je reumatická karditída, ktorá sa stáva na rozdiel od minulosti zriedkavým ochorením (a tým pádom aj MS). Dvakrát častejšie postihuje ženy. [[Súbor:Apikal4D.gif|alt=Mitrálna a trikuspidálna chlopňa|náhľad|280x280bod|Echokardiografické zobrazenie (vľavo) a animácia (vpravo), zobrazujúca činnosť mitrálnej chlopne a čiastočne trikuspidálnej chlopne (vľavo)]]Auskultačný nález slabého systolického šelestu môže uniknúť pozornosti, elektrokardiografický obraz P mitrale sa objavuje neskoro. Stanovenie závažnosti MS sa odvíja od symptomatológie a hlavne echokardiografickej diagnostiky, ktorá poskytuje údaje nevyhnutné na stanovenie závažnosti MS: morfológiu chlopne, plochu mitrálneho ústia (MVA), tlakový gradient, tlak v pľúcnom riečisku a zistí prípadnú mitrálnu regurgitáciu a postihnutie iných chlopní. Je rozhodujúca pri rozhodovaní o čase a spôsobe liečby, ktorou môže byť perkutánna transluminálna valvuloplastika (PTMV) pomocou Inoue balóna, ktorá je v súčasnosti akceptovanou alternatívou kardiochirurgickej liečby. Podmienkou je vhodnosť chlopňovej morfológie (stručne povedané, nezhrubnuté a pohyblivé okraje chlopní), klasifikovaná podľa Wilkinsonovho skóre. Operácia je vo všeobecnosti potrebná u pacientov s príznakmi srdcového zlyhávania, pri ploche ústia chlopne pod 1,5 cm2, so stúpajúcim stredným tlakovým gradientom a pľúcnej hypertenzii (nad 50 mmHg).
 
Auskultačný nález slabého systolického šelestu môže uniknúť pozornosti, elektrokardiografický obraz P mitrale sa objavuje neskoro. Stanovenie závažnosti MS sa odvíja od symptomatológie a hlavne echokardiografickej diagnostiky, ktorá poskytuje údaje nevyhnutné na stanovenie závažnosti MS: morfológiu chlopne, plochu mitrálneho ústia (MVA), tlakový gradient, tlak v pľúcnom riečisku a zistí prípadnú mitrálnu regurgitáciu a postihnutie iných chlopní. Je rozhodujúca pri rozhodovaní o čase a spôsobe liečby, ktorou môže byť perkutánna transluminálna valvuloplastika (PTMV) pomocou Inoue balóna, ktorá je v súčasnosti akceptovanou alternatívou kardiochirurgickej liečby. Podmienkou je vhodnosť chlopňovej morfológie (stručne povedané, nezhrubnuté a pohyblivé okraje chlopní), klasifikovaná podľa Wilkinsonovho skóre. Operácia je vo všeobecnosti potrebná u pacientov s príznakmi srdcového zlyhávania, pri ploche ústia chlopne pod 1,5 cm2, so stúpajúcim stredným tlakovým gradientom a pľúcnej hypertenzii (nad 50 mmHg).
 
Pacienti s MS sú výrazne náchylní k vzniku fibrilácie a flutteru predsiení. Výskyt stúpa so zvyšujúcim sa vekom a významne zhoršuje prognózu; okrem toho hrozí trombózou v rozšírenej ľavej srdcovej predsiení s rizikom embolizácie, napríklad do mozgu s následkom cievnej mozgovej príhody.
 
=== Mitrálna regurgitácia (MR) ===
[[Súbor:Apikal4D.gif|alt=Mitrálna a trikuspidálna chlopňa|náhľad|280x280bod|Echokardiografické zobrazenie (vľavo) a animácia (vpravo), zobrazujúca činnosť mitrálnej chlopne a čiastočne trikuspidálnej chlopne (vľavo)]]
Mitrálna regurgitácia (MR), nedostatočné uzatváranie mitrálnej chlopne s únikom krvi z ľavej komory späť do ľavej predsiene, je po aortálnej stenóze druhou najčastejšou chlopňovou chybou.  Z príčin je najčastejšia myxomatózna degenerácia cípov mitrálnej chlopne, nasleduje poreumatické poškodenie, ischemická choroba srdca a infekčná endokarditída. valvulitíde. Akútna MR môže byť výsledkom roztrhnutia šlašiniek papilárnych svalov alebo perforácie chlopne v priebehu infekčnej endokarditídy. MR môže byť aj občasná pri poruchách kontrakcie papilárnych svalov v priebehu ischemickej choroby srdca.
[[Súbor:ProapsZCMiCh .gif|alt=Prolaps zadného cípu MiCh|náhľad|281x281bod|Prolaps zadného cípu mitrálnej chlopne v echokardiografickom zobrazení. Žlto je zakrúžkovaný prolabujúci cíp vo chvíli prepadnutia do ľavej predsiene, všimnite si medzeru medzi cípmi v tejto chvíli.]]
 
Príznakom akútnej MR môže byť náhle srdcové zlyhanie, pri chronickej sa príznaky rozvíjajú postupne. Auskultáciou sa zisťuje systolický šelest, spravidla klesajúcej intenzity (s klesajúcim tlakovým gradientom počas systoly). Zmeny na EKG nie sú špecifické. Najdôležitejšou diagnostickou metódou je echokardiografia. Umožňuje posúdiť nielen vzhľad a pohyblivosť cípov mitrálnej chlopne, ale aj zistiť závažnosť regurgitácie a určiť jej príčinu.