Spišská Nová Ves: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Georgeo88 (diskusia | príspevky)
partnerské mestá
d wikilinky, replaced: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)| → Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku| AWB
Riadok 53:
 
== Polohopis ==
Mesto leží na rieke [[Hornád]] v [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotline]], na východnom okraji [[Slovenský raj|Slovenského raja]], v mieste stretu s [[Volovské vrchy|Volovskými]] a [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]]. Centrom mesta prechádza [[Cesta II. triedy 533 (Slovensko)|cesta II/533]] od [[Rožňava|Rožňavy]] na [[Levoča|Levoču]], ktorá sa v severnej časti mesta križuje s [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|II/536]], vedúcej od [[Spišský Štvrtok|Spišského Štvrtka]] do [[Spišské Vlachy|Spišských Vlách]]. Na [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnú trať Žilina – Košice]] sa tu pripája [[Železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča|trať do Levoče]]. Spišská Nová Ves je vzdialená {{Km|26|m|w}} východne od [[Poprad]]u, {{Km|9|m|w}} južne od [[Levoča|Levoče]], {{Km|62|m|w}} západne od [[Prešov]]a a {{Km|57|m|w}} severne od [[Rožňava|Rožňavy]].
 
=== Vodné toky ===
Riadok 69:
== Dejiny ==
[[Súbor:Spišská Nová Ves - centrum.jpg|thumb|Radnica a kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia]]
V priebehu [[10. storočie|10. storočia]] sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši.
 
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe [[Veľkomoravská ríša|veľkomoravskej ríše]] osídlené slovanským obyvateľstvom.
Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku [[13. storočie|13. storočia]], kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
 
[[Tatári (etnikum)|Tatársky vpád]], ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.
 
O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských [[Sasko|Sasov]] mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
 
Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a [[Reduta (Spišská Nová Ves)|Redutou]]. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z [[29. november|29. novembra]] [[1268]], v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to [[prvá písomná zmienka]] o Spišskej Novej Vsi.
Riadok 166:
| 2,7
|- align ="center"
| [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)na Slovensku|Evanjelická cirkev a. v.]]
| 914
| 2,4
Riadok 225:
=== Parky ===
* Madaras park
* ZOO
 
=== Šport ===
Riadok 316:
 
=== Cena mesta ===
Jednotlivci po roku 1989:<br />
* Štefan Labanc, František Javorský, Prof. Arnold Dezider Tóth, Mgr. Ján Horník, PhDr. Jozef KURUC, Mária Roštárová.
 
Kolektívne ceny po roku 1989: <br />
* kolektív basketbalistov a funkcionárov basketbalového klubu AC Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves, folklórny súbor Čačina, kolektív pracovníkov Domu Charitas, Spišské divadlo