Dobšiná: Rozdiel medzi revíziami

Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihabsburských povstaní. Pre kurucké vojská sa dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov. Počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] boli v Dobšinej zriadené zbrojárske dielne, kde sa vykúvali meče a odlievali delové gule i hlavne pušiek. Tieto dielne museli byť zbúrané po uzavretí [[Satumarský mier|Satumarského mieru]] v roku [[1711]]. Niektoré položili základ miestnemu hutníctvu a železiarskemu priemyslu. Podľa tradície tu saský technik Daniel Fischer už v roku [[1680]] postavil prvú vysokú pec. Známym železiarskym podnikateľom bol najmä [[Pavol Láni]], od roku [[1706]] krajinský železiarsky inšpektor Františka II. Rákociho. Lánimu sa podarilo vybudovať v Dobšinej pomerne rozsiahly železiarsky komplex. V rokoch [[1706]] až [[1716]] dal vybudovať vlastné huty. Nevedno, či už išlo o vysoké pece, pretože ich parametre nie sú známe. Isté je, že v rokoch [[1720]]{{--}}[[1722]] dal postaviť saskými odborníkmi vysokú pec na Hnilci v dnešnej [[Dobšinská Maša|Dobšinskej Maši]] podľa holandského vzoru. Druhú vysokú pec vo [[Vyšná Maša|Vyšnej Maši]] začalo stavať mesto v roku [[1755]]. Tieto pece boli niekoľkokrát prestavané a zanikli v roku [[1906]], resp. [[1919]].

 

 

V cirkevnom živote si zasluhuje pozornosť tzv. Dobšinská koalícia, uzavretá v roku 1743, podľa ktorej za superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského obvodu sa mal striedavo voliť predstaviteľ nemeckej a maďarskej alebo slovenskej cirkevnej obce. Drevený katolícky kostol a fara boli postavené v roku 1745. Na ich mieste bol v roku 1792 vybudovaný dnešný katolícky kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodnú drevenú zástavbu mesta spustošil obrovský požiar [[19. júl]]a [[1855]], ktorý zničil aj novú radnicu. V rokoch 1868{{--}}69 dalo preto mesto postaviť dnešnú reprezentačnú radnicu.

Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. K jeho krátkemu oživeniu došlo na začiatku 20. storočia, keď bola v roku [[1911]] založená účastinárska spoločnosť Dobšinské mediarne. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd, ktorých ceny na svetových trhoch prudko stúpali. Vyvážali sa predovšetkým do [[Anglicko|Anglicka]], neskôr i do [[Sasko|Saska]]. V rokoch 1862 až 1872 len samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940 zlatých čistého zisku ročne. Výnosnosť [[kobalt]]ových baní umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu politiku. Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18. storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež [[ortuť]]ová ruda a v rokoch 1862{{--}}1884 [[bizmut]]ová ruda. Z nerastných surovín sa podnes ťaží chryzolitový [[azbest]], známy od roku [[1723]]. V dobšinskej papierni zaviedli v roku [[1824]] výrobu azbestového papiera. Neskôr začali obyvatelia vyrábať zo serpentínu ozdobné predmety, ktoré sa predávali pri [[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšinskej ľadovej jaskyni]]. Azbest sa začal priemyselne ťažiť po roku [[1919]]. Závod bol postavený v roku [[1928]].

 

 

Na bojiskách l. svetovej vojny bojovalo vyše 500 Dobšinčanov, z nich takmer 100 zahynulo. V roku 1934 bol v parku pri námestí odhalený pomník padlým vo svetovej vojne. Dôsledkom poprevratovej neistoty bola tzv. Dobšinská vzbura, pri ktorej bol 11. júna 1919 na Dlhom vrchu (Langenberg) smrteľne zranený stotník Jozef Sedlák zo 71. pešieho pluku. Vodcovia vzbury boli odsúdení a mesto muselo zaplatiť vojenskú kontribúciu vo výške 50 000 korún.

{{bar percent|[[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíci]]|blue|28.06}}

{{bar percent|ostatní, nezistení|silver|21.19}}

}}

* '''spolu:''' 5 685 obyv.