Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Staroveké Grécko položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na [[Staroveký Rím]], ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.

== Geografia ==

 

Pôvodné pevninské Grécko sa rozkladalo prevažne na území dnešného Grécka a západného [[Turecko|Turecka]]. Rozdeľovalo sa na [[Macedónia (historické územie)|Macedóniu]] (severovýchod), [[Epirus (historické územie)|Epirus]] (severozápad), [[Tesália (historické územie)|Tesáliu]], a juh krajiny tvorili kraje [[Evrytania]], [[Dorida]], [[Lokrida]], [[Aitólia]], [[Akarnania]], [[Boiótia]], [[Atika (kraj)|Atika]] a polostrov [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] (s regiónmi [[Achája (historické územie)|Achája]], [[Argolis (historické územie)|Argolida]], [[Arkádia (historické územie)|Arkádia,]] [[Mesenia]] a [[Lakónia]]. V [[Malá Ázia|Malej Ázií]] sa do materského Grécka rátajú kraje [[Iónia]], [[Aiolida]] a [[Dorida]]. Významné ostrovy pevninského Grécka boli [[Kréta]], [[Eubója]], [[Kyklady]], [[Salamina]] a [[Ejina (ostrov)|Aigina]], maloázijské ostrovy sú napríklad [[Rodos (ostrov)|Rodos]], [[Samos (ostrov)|Samos]] a [[Lesbos]]. Grécko je prevažne hornatá krajina, najväčšia hora je [[Olymp]], iné pohoria sú [[Pindos]], [[Taygetos]], [[Chlomo]], [[Erymanthos]], [[Athamanika]], [[Parnon]] a iné. Grécko má tiež bohaté vodné zdroje a mnoho riek, najznámejšie sú [[Acheron (moderná rieka)|Acherón]], [[Elissonas|Elisson]], [[Pineios]], [[Evrotas|Eurótas]], [[Spercheios]], [[Aliakmonas|Haliakmon,]] [[Vardar|Axios]], [[Struma (rieka)|Strymon]] a [[Nestos]]. Severné Grécko (Epirus, Macedonia) tvorili prevažne vidiecke kraje, mestské centrá boli najmä na juhu a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]], na severe iba hlavne kolónie mestských štátov. Najvýznamnejšie mestá Grécka boli [[Atény]], [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Izmir|Smyrna]], [[Efez]], [[Fókaia]], [[Bodrum|Halikarnassos,]] [[Milét]]os, [[Pergamon]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Korint]], [[Patra]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Delfy]], či [[Solún]] a [[Pella]].<!--

=== Staroveké Grécko – Peloponézske vojny. ===

{{hlavný článok|Peloponézske vojny}}

[[Súbor:Battles_of_Ancient_Greece_700-168_BC_(English).svg|thumb|265x265px|Významné bitky v starovekom Grécku.]]

Grécke mestské štáty sa v 5. storočí pred Kr. rozdelili na dve veľké zoskupenia. Na Peloponéze a Korintskej šiji sa už v 6. storočí pred Kr. spojili štáty do tzv. [[peloponézsky spolok|peloponézskeho spolku]], ktorého [[Hegemónia|hegemónom]] bola Sparta. V roku 478 pred Kr. sa vytvoril délsky námorný spolok (nazývaný aj délska symmachia), v ktorom sa spojili grécke mestské štáty, obávajúce sa hrozby perzského útoku. Po prenesení pokladnice z ostrova [[Délos]] do Atén sa spolok premenoval na [[aténsky námorný spolok]].