Zborov (okres Bardejov): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky, preklep |
|||
Riadok 37:
== Polohopis ==
Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí [[Kamenec (prítok Tople, Chmeľová)|Kamenca]], ktorý rozdeľuje oblasť Nízkych Beskýd na horstvo [[Busov (pohorie)|Busov]] na severozápade a [[Ondavská vrchovina|Ondavskú vrchovinu]] na juhovýchode. Nadmorská výška zvlneného až mierne členitého chotára sa pohybuje od 300 do {{m|700|m}}.
== Dejiny ==
Archeologicky je oblasť Zborova a okolia takmer nepreskúmaná. Osídlenie z neskorej doby kamennej – eneolitu (2500 – 1800 pred Kr.) je doložené iba dvoma náhodnými nálezmi sídlištného charakteru zo sklonku [[eneolit]]u. Jeden z nich, kamenný sekeromlat zo zelenosivej bridlice päťuholníkového tvaru, s rovným obuchom a zaoblenými bokmi, našiel L. Žurav pri kopaní studne a druhý z rovnakého materiálu, ale srdcovitého tvaru našli M. Dráč a J. Litecký – Šveda Pod Hurkou. Obidva sú uložené v Šarišskom múzeu v Bardejove.
Súčasný stav historického a archeologického poznania nedovoľuje ucelenejší obraz ani o vzniku a formovaní sa stredovekého Zborova a počiatkoch stavebného vývoja Zborovského hradu. Jazykovedec J. Stanislav odvodzoval názov obce od staroslovanského slova zbor vo význame zhromaždenie. Na základe neskorších písomných prameňov možno datovať vznik Zborova asi do pol. 13. storočia. Nepochybné je však, že až do r. [[1364]] patril do majetku zemianskeho rodu Thekule na panstve Smilno, ktoré odkúpili v r. [[1269]] od bodrogkeresztúrskej vetvy Abovcov. Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia bola časť majetku zo smilnianského panstva vyňatá a dostala sa do kráľovského vlastníctva za bližšie neznámych okolností. Pravdepodobne do tohto, príp. do obdobia konsolidácie vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej kráľovskej moci v osobe panovníka [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] po r. [[1317]], možno klásť stavebné počiatky Zborovského hradu na vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica.
Zatiaľ nepoznáme hodnovernú listinu, ktorá by bližšie objasňovala dobu a dôvody vedúce k výstavbe hradu. Podľa jeho polohy analogickej s polohou hradov Ľubovňa a Nedeca súdime, že pôvodne mal plniť strážnu funkciu na obchodnej ceste a funkciu pohraničného hradu. Čoskoro sa stal aj sídlom feudálneho domínia. Problém doby vzniku a jeho prvotnej podoby by za týchto okolností mohol rámcovo vyriešiť len archeologický výskum. Aj keď odborná polemika na túto tému nie je ukončená, nenachádzame v písomných prameňoch dostatočnú oporu na tvrdenia, že by vznikol v druhej, alebo dokonca v prvej polovici 13. storočia.
Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] z r. [[1347]], ktorou zakázal kastelánom "de Makouicha" Štefanovi a Jurajovi Bubekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v
Ján z Ortrogu predal v r. [[1601]] makovické panstvo spolu s hradom Žigmundovi Rákocimu za 80000 dukátov a jeho potomkovia v r. 1611 vyplatili ešte ďalších 13000 dukátov. Táto suma predpokladá ročnú ziskovosť z panstva 8000 dukátov, čo je 10% kúpnej sumy. Ekonomická základňa panstva bola v tom čase mimoriadne silná. Z urbáru hradného panstva z 3. októbra 1618 sa dozvedáme, že začiatkom 17. storočia hospodárilo v Zborove okolo 35 sedliackych domácností, ktoré mali kone a dobytok. Asi 50 domácností neužívalo pozemok. Bolo to služobníctvo na hrade (na Podhradí) a železiari. Prvýkrát sú uvedení aj remeselníci: 4 tkáči, zámočník, uhliar, čižmár a krajčír. V Zborove bývalo aj osadenstvo panského majera a fary. Súčasťou majera bol mlyn, píla na vodný pohon, 2 hostince, pekáreň, tkáčska dielňa na výrobu ľanového plátna a súkna, no majer sa špecializoval najmä na chov oviec a baranov v počte 968 ks a kôz v počte 108 ks. K majeru patril aj mlyn na pušný prach a skláreň, ktorá bola v Bardejovskej Novej Vsi a koncom 17. storočia sa presťahovala do Stebníckej Huty. V Smilne boli rybníky. Napriek stavovským povstaniam, na ktorých sa podieľali aj Rákociovci, rozvíjali sa tu remeslá. Tunajší tkáči, ševci, čižmári, krajčíri a kožušníci sa podľa vzoru väčších miest združovali do cechov (tkáči mali cech v r. 1675, ševci a čižmári v r. 1690 a neskôr aj krajčíri a kožušníci). V r. 1691 vzniklo Bratstvo sv. Ruženca. Koncom 18. storočia bývalo v Zborove vyše 60 remeselníkov. Začiatkom 18. storočia po neúspešnom povstaní Františka II.Rákociho. Bolo panstvo konfiškované a rozdelené. Časť získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, časť Sirmayovci a menšiu časť Erdődyovci. Zborov, ktorý sa stal zemepánskym mestečkom, bol rozdelený medzi dve šľachtické rodiny. Zaujímavosťou je, že mestečko malo dve samosprávy. V Aspremóntskej časti pozostávala z richtára, notára a 4 prísažných a v Sirmayho časti z richtára a 5 prísažných. Z údajov získaných počas urbárskej regulácie Márie Terézie v r. 1771 – 1773 vyplýva, že grófovi Jozefovi Sirmayovi patrilo 95 sedliakov, 51 železiarov a 9 podželeziarov a grófovi Jánovi Gobertovi Aspremontovi 38 sedliakov a 8 železiarov. Z toho obdobia pochádzajú aj sklenené robotné známky, ktoré boli protihodnotou za práce vykonávané peši alebo so záprahom a zameniteľné na Aspremontskom panstve za naturálie. V 19. storočí počet obyvateľov stúpol a v r. 1828 tu bolo 319 domov a 2037 obyvateľov. Hlavným zdrojom obživy ostalo poľnohospodárstvo. K vyššie spomínaným remeslám pribudlo košikárstvo, tesárstvo a murárstvo, z výrobných jednotiek papiereň, tehelňa, octáreň, liehovar a začiatkom 20. storočia pivovar a likérka. Doplnkovým zdrojom obživy bola výroba fajok, varech a píšťal. Revolučné udalosti v r. 1848 – 1849 Zborov priamo nepostihli. Iba 4. júna 1849 prechádzali mestečkom hlavné sily ruského vojska pod vedením gen. Kniežaťa Paskieviča a po porážke Maďarov pri Világoši sa koncom augusta a začiatkom septembra voľne vracali späť. Koncom 19. storočia mal v Zborove majetky gróf Siegfried Clary – Aldringen a Miksza a Herman Straetzovci. Ich majetky odkúpil v r. 1897 – 1898 štát. Do polovice 19. storočia sťahovaním najmä z poľskej Haliče sa tu vytvorila početná židovská kolónia, ktorá si nechala postaviť synagógu. Dnes nám ju pripomína už len opustený židovský cintorín. Podobne ako v iných oblastiach Slovenska aj v Zborove silnela na prelome 19. a 20. storočia maďarizácia. Tomu cieľu slúžil aj mládežnícky spolok založený okolo r. 1895. Súdobá tlač referovala o maďarizačných úspechoch aj v Zborove. Podobné články boli však skôr želaním ako skutočnosťou. Roľnícke obyvateľstvo napriek zriaďovaniu maďarských škôl maďarizačnému tlaku odolávalo. V r. 1914 bola aktivita maďarofilov prerušená.
Riadok 76:
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Obce okresu Bardejov}}
|