Infarkt myokardu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
pridaná kapitola liečba
Ciernik M (diskusia | príspevky)
pridaná diagnostika
Riadok 1:
'''Infarkt myokardu''' je náhle prerušenie krvného zásobovania časti [[srdce (orgán)|srdcového svalu]]. Dochádza k nemu náhlym uzáverom srdcovej (koronárnej) tepny – najčastejšie vzniknutím krvnej zrazeniny. Krvná [[zrazenina]] - [[trombóza#trombus|trombus]] vznikne pri prasknutí [[Aterosklerotický plát|aterosklerotického plátu]] čím zanikne protizrážanlivá ochrana povrchu tepny. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok do steny cievy, podkladom je teda ateroskleróza. Ďalšou príčinou môže byť embólia krvnej zrazeniny, ktorá vznikla v inom mieste cievneho riečišťa, cieva môže byť aj uzatvorená spasmom alebo zriedkavo tiež vzduchovou bublinkou (príhody pri potápaní). Následok uzatvorenia koronárnej tepny môže byť aj zástava obehu (náhla srdečná smrť). Pokiaľ nie je krvný prúd v postihnutej tepne obnovený do 2 hodín, dochádzka k nevratnému poškodeniu svaloviny postihnutej časti srdca. Obnovenie prietoku krvi aj po 2 hodinách je účelné, pretože časť svaloviny je nedokrvená len čiastočne a môže sa zotaviť aj po dlhšej dobe. Rozhodujúcim faktorom pri liečbe akútneho infarktu myokardu je teda čas a pri podozrení treba vždy včas kontaktovať zdravotnícku záchrannú službu.
 
Infarkt myokardu sa vyskytuje viac u mužov ako u žien. Najviac ohrození sú muži nad 50 rokov a ženy nad 60 rokov. Toto ochorenie sa však nevyhýba ani mladším ľuďom, ktorí majú nadmernú zrážanlivosť krvi, genetické predispozície či veľmi zlú životosprávu. Infarkt myokardu spolu s [[ischemická choroba srdca#angina pectoris|anginou pectoris]] (akútne koronárne syndrómy) sú akútnymi formami [[Ischemická choroba srdca|Ischemickej choroby srdca]], na ktoré ročne zomierajú stotisíce ľudí.
 
== Druh infarktov myokardu ==
=== Podľa lokalizácie<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klener|meno=Pavel|priezvisko2=et al.|titul=Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.|vydanie=6|vydavateľ=Galén|miesto=Praha|rok=2006|isbn=|strany=185 - 274.}}</ref> ===
{{Infobox Choroba
| Názov = Infarkt myokardu
Řádek 31 ⟶ 37:
| Vek2-muži =
| Zdroj štatistiky-muži =
}}Lokalizácia infarktu myokardu je daná tým, ktorá koronárna tepna je postihnutá uzáverom.
}}
 
'''Infarkt myokardu''' je náhle prerušenie krvného zásobovania časti [[srdce (orgán)|srdcového svalu]]. Dochádza k nemu náhlym uzáverom srdcovej (koronárnej) tepny – najčastejšie vzniknutím krvnej zrazeniny. Krvná [[zrazenina]] - [[trombóza#trombus|trombus]] vznikne pri prasknutí [[Aterosklerotický plát|aterosklerotického plátu]] čím zanikne protizrážanlivá ochrana povrchu tepny. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok do steny cievy, podkladom je teda ateroskleróza. Ďalšou príčinou môže byť embólia krvnej zrazeniny, ktorá vznikla v inom mieste cievneho riečišťa, cieva môže byť aj uzatvorená spasmom alebo zriedkavo tiež vzduchovou bublinkou (príhody pri potápaní). Následok uzatvorenia koronárnej tepny môže byť aj zástava obehu (náhla srdečná smrť). Pokiaľ nie je krvný prúd v postihnutej tepne obnovený do 2 hodín, dochádzka k nevratnému poškodeniu svaloviny postihnutej časti srdca. Obnovenie prietoku krvi aj po 2 hodinách je účelné, pretože časť svaloviny je nedokrvená len čiastočne a môže sa zotaviť aj po dlhšej dobe. Rozhodujúcim faktorom pri liečbe akútneho infarktu myokardu je teda čas a pri podozrení treba vždy včas kontaktovať zdravotnícku záchrannú službu.
 
Infarkt myokardu sa vyskytuje viac u mužov ako u žien. Najviac ohrození sú muži nad 50 rokov a ženy nad 60 rokov. Toto ochorenie sa však nevyhýba ani mladším ľuďom, ktorí majú nadmernú zrážanlivosť krvi, genetické predispozície či veľmi zlú životosprávu. Infarkt myokardu spolu s [[ischemická choroba srdca#angina pectoris|anginou pectoris]] (akútne koronárne syndrómy) sú akútnymi formami [[Ischemická choroba srdca|Ischemickej choroby srdca]], na ktoré ročne zomierajú stotisíce ľudí.
 
== Druh infarktov myokardu ==
=== Podľa lokalizácie<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klener|meno=Pavel|priezvisko2=et al.|titul=Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.|vydanie=6|vydavateľ=Galén|miesto=Praha|rok=2006|isbn=|strany=185 - 274.}}</ref> ===
Lokalizácia infarktu myokardu je daná tým, ktorá koronárna tepna je postihnutá uzáverom.
{| class="wikitable"
|+Lokalizácia infarktu myokardu, EKG lokalizácia zmien, postihnutá koronárna tepna
Řádek 70 ⟶ 68:
|art. coronaria dx. (RCA)
|}
 
[[File:AMI scheme.png|thumb|AMI scheme|Upchaná tepna (1) Poškodený okrsok srdečného svalu (2) Pravá koronárna tepna (RCA) Ľavá koronárna tepna (LCA)]]
 
=== Podľa EKG obrazu<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kovář|meno=František|titul=Akútny infarkt myokardu: zásady aktuálneho manažmentu|periodikum=Via practica|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2007|ročník=4|číslo=11|strany=506–509|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> ===
Řádek 80 ⟶ 76:
=== Podľa príznakov<ref name=":0" /> ===
Infarkt myokardu môže prebiehať s typickými príznakmi, ale príznaky môžu byť aj netypické (napríklad príznaky akútneho srdcového zlyhania). Vyskytujú sa aj infarkty bezpríznakové - klinicky nemé, časté napr. u pacientov s diabetes mellitus s neuropatiou.
 
[[File:AMI scheme.png|thumb|AMI scheme|Upchaná tepna (1) Poškodený okrsok srdečného svalu (2) Pravá koronárna tepna (RCA) Ľavá koronárna tepna (LCA)|349x349bod]]
 
== Príčiny arterosklerózy ==
Řádek 93 ⟶ 91:
Základnou príčinou je ukladanie lipidov (cholesterolu) do steny tepny - vznik aterosklerotického plátu, ktorý zužuje jej priesvit. To môže spôsobiť bolesti pri námahe, typicky lokalizované za hrudnou kosťou s vyžarovaním do ľavej ruky, krku alebo nadbrušku, nazývané [[ischemická choroba srdca#angina pectoris|angina pectoris]]. V dôsledku prasknutia aterosklerotického plátu a nasledovného zhlukovania krvných doštičiek dochádza k čiastočnému alebo úplnému uzáveru tepny a nedokrveniu (ischémii) srdcového svalu (myokardu) za uzáverom. Vyskytuje sa aj infarkt myokardu následkom spasmu (kŕča) koronárnej tepny, zriedkavo jej zápalu (arteritídy) alebo vonkajšieho poranenia. Vyvolávajúce momenty môžu byť fyzická záťaž, vystavenie [[stres]]u, [[chlad|chladu,]] ale infarkt môže vzniknúť aj bez zrejmej príčiny.
 
== Príznaky a diagnostika<ref name=":0" /><ref name=":2" /> ==
Typická je silná pálivá alebo tlaková bolesť za hrudnou kosťou s vyžarovaním  do krku, čeľuste, ľavej hornej končatimy, nadbruška alebo chrbta - angina pectoris.  Môže sa vyskytnúť pocit slabosti, poruchy vedomia, pocit búšenia srdca, dýchavica, potenie, bledosť, čo skôr už bývajú príznaky komplikácii.
[[File:AMI pain front.png|thumb|AMI pain front|Tmavá typická lokalizácia bolesti, svetlá menej častá lokalizácia]]
 
Infarkt myokardu nemá typické príznaky, zistiteľné pri fyzikálnom vyšetrení. Pokles krvného tlaku, tachykardia, posluchový nález na pľúcach, šelesty na srdci, poruchy vedomia sú už príznaky komplikácii.
 
Pre diagnózu infarktu myokardu je spravidla dostačujúce vyšetrenie [[Elektrokardiografia|EKG]] a biochemických indikátorov nekrózy myokardu (srdcovej svaloviny), spravidla troponínu T alebo troponínu T. Elektrokardiografický nález sa stáva špecifický v priebehu desiatok minút až hodín. Hlavne u pacientov s viacročnou ischemickou chorobou srdca a určitými dlhodobými zmenami na EKG je v prípade negativity prvého záznamu dôležité zhotovenie jedného, alebo viacerých kontrolných EKG a ich porovnanie z hľadiska vývoja nových zmien. Vzhľadom na potrebu neodkladnej revaskularizačnej liečby sa považuje za dostatočné pre stanovenie diagnózy STEMI prítomnosť typických príznakov a typických zmien - elevácii ST segmentu na EKG. Nie celkom jednoznačný je názor o náleze ľavoramienkovej blokády, ktorá môže byť aj dôsledkom chronickej ischemickej choroby srdca. V prípade NSTEMI bývajú rozhodujúce biochemické makrkery, ktoré bývajú pozitívne do hodiny od vzniku infarktu myokardu.
 
Žiadny z nálezov nie je stopercentne špecifiký pre akútny infarkt myokardu. Klinický a elektrokardiografický obraz a biochemické markery môžu byť rovnaké aj v prípade disekcie ascendentnej aorty, pri ktorej je trombolytická liečba kontraindikovaná. Jednoduché nemusí byť ani odlíšenie NSTEMI od [[pľúcna embólia]] alebo perikarditídy. Preto je potrebné čím skôr doplniť echokardiografické vyšetrenie, pri ktorom sa väčšinou dá veľmi skoro zistiť typická porucha pohyblivosti steny ľavej srdcovej komory a prinajmenšom vysloviť podozrenie na iné choroby s podobnými príznakmi.  
=== Najčastejšie príznaky ===
* dlhšie trvajúca (cez 10 minút) tlaková krutá zvieravá [[bolesť]] v oblasti hrudnej kosti
* bolesť neustupuje a je stále silná v akýchkoľvek polohách
* typické je vyžarovanie bolesti do [[Rameno|ramena]], [[krk]]u a ľavej [[Ruka|ruky]] a [[Lopatka|lopatky]].
* nadmerné [[potenie]]
* [[úzkosť]] a [[dýchavica]]
* môžu sa tiež objaviť bolesti [[chrbát|chrbta]], [[brucho|brucha]] a [[Čeľusť|čeľusti]].
* väčšinou sa bolesť dostaví náhle, typicky pri námahe, rozrušení, náhlom vystavení chladu, ale často aj v pokoji alebo v [[spánok|spánku]].
 
=== Diferenciálna diagnostika ===
Řádek 120 ⟶ 115:
V prípade neúspechu fibrinolýzy sa čo najskôr vykonáva takzvaná záchranná PCI.
 
=== Akútny infarkt myokardu bez pretrvávajúcich elevácii ST segmentu na EKG (NSTEMI)<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Roffi|meno=Marco|spoluautori=et al.|titul=2015 ESC Guidelines for the management
of acute coronary syndromes in patients
presenting without persistent ST-segment