Slovenská populárna hudba: Rozdiel medzi revíziami

 

[[Slovensko]] v priebehu desaťročí prešlo viacerými kultúrnymi, spoločenskými a politickými zmenami, ktoré sa vo viacerých prípadoch diametrálne odlišovalo. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] bol vývoj slovenskej populárnej hudby spätý s vývojom populárnej hudby v centre Európy, neskôr sa slovenská hudobná tvorba dostala pod vplyvy [[totalita|totalitných]] vládnucich štruktúr. V období [[Slovenský štát|Slovenského štátu]], v priebehu [[2. svetová vojna|II. svetovej vojny]], na slovenskú populárnu hudbu vplývala koaličná [[fašizmus|fašistická]] diktatúra [[Veľkonemecká ríša|Veľkonemeckej ríše]]. Po skončení vojny sa Slovensko dostalo do izolácie vytvorenej tzv. [[Železná opona|Železnou oponou]]. Populárne osobnosti, teda aj osobnosti populárnej hudobnej scény boli interpretmi určitých názorov a svojou popularitou združovali skupiny mladých ľudí, [[fanúšik]]ov. V niektorých prípadoch bol tento fenomén hrozbou pre totalitné vládnuce štruktúry, bol možnosťou pre vznik opozične ladených organizovaných skupín mládeže. Tento stav nebol počas histórie Slovenského štátu, ale aj obdobia vlády jednej politickej strany žiadúci. Vývoj a vznik novej vlny populárnej hudby výraznejšie ovplyvnila situácia okolo [[Pražská jar|Pražskej jari]] na konci [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Po obnove demokratického systému riadenia štátu, ktorú začali udalosti okolo [[Nežná revolúcia|Zamatovej revolúcie]] v roku [[1989]], sa slovenská hudobná scéna dostala pod tlak rozvinutého západného hudobného priemyslu, na ktorý nebol slovenský [[monopol]]ný hudobný trh pripravený...

Na slovenskej hudobnej predstavila pravé [[funky]] [[Katarína Korčeková]], ktorá spolu s ďalšími osobnosťami založila v roku 1993 skupinu [[Made 2 Mate]]. Napriek tomu, že táto skupina pôsobila iba do roku 1998, ovplyvnila hudobnú vlnu funky na Slovensku v nasledujúcich rokoch a podľa vyjadrenia hudobných publicistov patrí medzi najvyzretejšie a najzaujímavejšie slovenské skupiny [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]].<ref name=ref1>[http://www.sme.sk/c/638755/dobra-bodka-za-koncom.html Sme.sk: Dobrá bodka za koncom]</ref>

 

 

Mená hudobníkov, ktoré sa nachádzajú v Lipových zoskupeniach spolu s ďalšími kapelníkmi ako je [[Vlado Valovič]], [[Pavol Zajaček]], [[Braňo Hronec]] tvoria základ ďalších hudobných formácií džezovej orchestrálnej hudobnej scény dodnes. K nielen tejto scéne patria aj noví hudobníci a vokalisti ako [[Soňa Norisová]], [[Helena Krajčiová]], [[Adriena Bartošová]], [[Berco Balogh]], [[Robo Opatovský]], [[Andrej Šeban]], [[Oskar Rózsa]], [[Henry Tóth]], [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]], [[Martin Gašpar]], [[Marcel Buntaj]]. Niektorí z menovaných hudobníkov spolupracovali na spoločných úspešných projektoch [[Richard Müller (spevák)|Richarda Müllera]] a [[Jaro Filip|Jara Filipa]]. Richard Müller aj vďaka tejto spolupráci v závere desaťročia, prevzal niekoľko prestížnych ocenení od SOZA a stal sa jedným z najuznávanejších interpretov slovenskej populárnej hudby. V súvislosti so slovenskou hudobnou produkciou konca 90. rokov 20. storočia nemožno zabudnúť aj na pokusy [[Andrej Šeban|Andreja Šebana]], [[Marek Brezovský|Mareka Brezovskéhoa]] ďalších hudobníkov dostať na slovenský hudobný trh nové [[art rock]]ové hudobné diela v podobe projektov podobných zoskupeniu [[Free Faces]].